Syn, dárky a manželova ignorace mého názoru na kapesné

Zdravím, tí, ktorí ma tu poznajú, poznajú celý môj, alebo teda náš problém aj hlbšie, v širšej rovine, tak tých táto téma asi neprekvapí. Dostala som tu už veľa dobrých rád, len tá aplikácia v praxi je žiaľ taká, aká je. Samozrejme, budem si vážiť každej rady, ako správne postupovať, tentoraz v konkrétnom prípade.

Takže, ide tradične o nášho syna. Náš syn má 12 rokov, myslím, že nadštandartné vreckové 10-15 € z ktorého neplatí nič. Desiatu dostáva, v jedálni má obed, keď mu nechutí, príde domov, žiadny autobus neplatí, tie peniaze má naozaj iba pre seba. Keď chce ísť na futbal, hokej, do kina, dostáva tiež od nás.

Napriek tomu, Vianoce čo Vianoce dostával peniaze od nás, presnejšie povedané, odo mňa aj od muža, na darčeky pre nás a ak chce, aj pre starých rodičov. Vzhľadom k tomu, že si v poslednom čase uvedomujem niektoré veci ohľadom výchovy, viac ako predtým, upozornila som ho, asi mesiac naspäť, nech si na darčeky šetrí, ak nám bude chcieť niečo dávať. Viem, že má peniaze, má svoj účet s vlastnou kartou a tam veľmi peknú čiastku, lebo v podstate nemá za čo utrácať.

No napriek tomu sa včera rano prišiel spýtať, ako to vlastne tento rok bude s darčekmi. Tak som mu povedala, že snáď použije svoje peniaze, už je veľký dosť, navyše, že sám vie, že nás poteší všetko. Bolo to pred manželom! Syn nijako extra nekomentoval, prehodil, že ok, fajn, manžel tiež nie. No, dnes rano v jeho izbe na stole radšej nešpecifikovaná čiastka. Samozrejme, od muža, na darčeky. Syn nijako netajil, otec mu to dal.

Manžel je ešte v práci, nechce sa mi s ním hádať až príde, na druhú stranu, ja už proste prestávam toto tolerovať.