Ahoj, tvoj príbeh mi veľmi pripomína môjho syna. Narodil sa s obojstranným rázštepom mäkkého aj tvrdého podnebia. Má síce len 8 rokov, ale tiež si toho dosť preskákal. V škôlke si to ani neuvedomoval, ale s manželom sme vždy s ním hovorili otvorene, tak vedel všetko o rázštepe, o tom, že ho čakajú ešte operácie (kostný štep, kvôli zubom). Od troch rokov sme s ním chodili do logopedickej poradne. Dnes rozpráva veľmi pekne, bez najmenšej chyby.
Raz mu nejakí chlapci v škole, keď išiel po staršieho brata do školy, povedali, že je "postihnutý" a dosť ho to vtedy vzalo. Ja som mu však vysvetlila, že oni tomu nerozumejú. Dodnes, keď ide do nového prostredia, tak má obavy ako ho príjmu.
Bolo to aj, keď išiel do prvej triedy. Ale mal super pani učiteľku, ktorá nerobila medzi deťmi rozdiely. V druhej triede dostal druhú pani učiteľku, ale tá tiež nerobí rozdiely a môj syn mi robí len radosť. V triede patrí medzi najlepších žiakov a už dnes je rozhodnutý, že bude z neho plastický chirurg a bude sa špecializovať na rázštepy.
Tiež chodí do plaveckého klubu plávať a veľmi ho to baví. Jeho zubná lekárka sa síce vyjadrila, že to nie je šport pre neho, lebo nevie "si ucpať nos" keď sa ponára, ale on s tým nemá problém. Vadilo mu, len keď mu išla voda do uší, tak som mu kúpila plaveckú čiapku a bolo po probléme.
Prajem Ti veľa šťastia v živote, aby ti vyšlo to, čo si praješ.