Tak to "s tebou si vořou...asi sis je tak naučila", ehm, - no naučila, ale tomuto sa dá pri dvojčatách len ťažko vyhnúť, hlavne ak sú to prvé deti. Nechce sa mi rozpisovať, prečo, ak sa niekto zamyslí, tak na o príde, ak nepríde, môžem aj vysvetliť.
Ale súhlasím čiastočne s Lenkou. Pani, ktorá by prišla ku vám, by čiastočne pomohla, ak by si na ňu zvykli (môžeš telefonovať, ísť na záchod, navariť, kým ich ona pozabáva), ale skútočný relax by bol, keby boli z domu. Nemusíš sa toho báť, tiež som mala bobky (a ) a nakoniec to prebiehalo prekvapivo dobre. Pôvodne som ich mala prihlásených do súkromných jaslí, ale bola som sa tam pozrieť a nepáčilo sa mi ani prostredie a keď som sa dozvedela, že sú tam 2 vychovávateľky na 18 detí, tak som to aj zrušila. Potom sme objavili tie pidi "jasličky", síce ich tam treba voziť, ale som spokojnejšia. Dvojčatá, aspoň tie moje, nemajú žiaden problém s detskou spoločnosťou, celkom prirodzene ju vyhľadávajú, dospelí tam akurát "asistujú". Po cca pol roku mi až niekedy bolo ľúto, že keď sme po nich prišli, S. sa najprv radostne rozbehla ku mne a potom sa vrátila k deťom a musela som ju vyslovené naháňať, že ideme domov.