Svinko, mám to podobné so synom (5,5). Pred ostatnými pôsobí nevychovane (už som alergická na vetu: Ty mi nepodáš ruku??? - jasne, že nepodá, fyzickému kontaktu s cudzími sa hrozne vyhýba, je to preňho trauma) alebo ako postihnutý (pritom napr. z matiky je na úrovni 3.ročníka ZŠ). Až pred nedávnom si konečne v škôlke našiel kamaráta, tak už stojí bokom len vtedy, keď ten kamoš chýba...
Keď je doma, je OK, celkom OK je, keď sme s kamoškinmi deťmi (pozná od narodenia), ale pri úplne cudzích ľuďoch sa hanbí, je schopný sa rozplakať, keď sa mu niekto prihovorí, príp. neodpovedá, utečie alebo sa schová...
Reakcie okolia ma štvú, ale oveľa viac ma štvú reakcie mojej vlastnej rodiny (matka, sestra a pod), ktorá ho nemá rada, hovoria, že je divný, okato dávajú prednosť jeho sestrám (ktoré sú komunikávtívne až moc) a celé to ešte zhoršujú :((