Pokúsim sa byť - v rámci možností - stručná, a podstatné info hodiť do nejakej "kocky":

Moj syn (4,5r.) je na verejnosti silný introvert. S deťmi nenadvazuje kontakty, nikomu sa nepozdraví (ani príbuzným ani cudzím) (to by bolo vlastne na ďalšiu tému - neviem totiž, ako veľmi ho mám/nemám do toho nutiť?)

Keď už ho nejako dotlačím k deťom, hrá sa s nimi pekne (hoci zo školky som dostala informáciu, že jediný sposob, akým sa dokáže k deťom priblížiť, je, že ich pozlobí - zbúra bábovičku alebo vežu z kociek..). Agresívny nikdy nebol, ešte na žiadne dieťa nezaútočil.
Doma s tým ale nemá problém. Ak mu s mužom niečo zakážeme, tak nás plácne, a keď ide o niečo, na čom mu záleží, tak ešte pridá vyhrážky typu: "Půjdu do sklepa pro sekyrku a useknu Ti nohu!" alebo "Za to Tě vyhodím z okna!" a pod...

Včera sa to u nás ale vyhrotilo príšerným sposobom - on chcel ísť večerať dolu, k dedovi, ja som ho ale nepustila, /ptz děda mal k večeri údené maso a my sme mali fazuľovo-zemiakovú polievku (čo je pre dieťa pochopiteľne vhodnejšie)/. Začal kričať (je mi hrozne, keď to čo i len píšem): "MÁMO, JÁ TĚ ZABIJU!!!" Moj táta (mám tu na návšteve našich) zamkol dvere na chodbu, aby syn neutekal dolu, a on na mojho tátu: "TY HAJ.LE JEDEN!!!"

Boli sme z toho všetci hotoví, odo mňa i od manžela dostal na zadok, no boli to len výchovné, nie bolestivé rány.

Manžel urobil fiktívny telefonát s Ježiškom, akože rušíme tie darčeky, ktoré si syn napísal do dopisu, a on dostal ešte horší záchvat.
Zavreli sme ho do jeho izby, a odtiaľ kričal tie jeho hnusné vyhrážky.

Moja otázka znie: ako sa má "správny" rodič zachovať v takejto situácii?
Rada mojich rodičov bola: Mať zavesený niekde prútok (ako výstrahu) a tým mu pohroziť, prípadne i švihnúť.

Psychológovia zas radia nepoužívať fyzické tresty, ktoré signalizujú rodičovské zlyhanie...

Povodne som tento text chcela napísať Dryjáde, no nakoniec som ho takto zverejnila na Rodine, aby mi poradil nielen odborník, ale aj "obyčajné" mamky.

A ešte na záver: moja mamka bola zo včerajšej scény v takom šoku, že len preniesla:
"to nebude dobré, bojím sa, čo z neho vyrastie..".
Može to byť naozaj známka nejakej "poruchy"? Prípadne poznáte vo svojom okolí nejaké dieťa, ktoré by sa chovalo k rodičom agresívne, a neskor to aplikovalo aj na okolie (spolužiaci.. učiteľky..atd)???