Hľadal som niečo o hyperaktívnych deťoch, pretože sa ma o tom pojme niekto pokúšal skoliť. Tak som sa dostal k tejto disckusii.

Niečo mi na tom pojme vadí. Predstavujem si, že by som sa v kaviarni ydvihol a začal ľuďom po okolí vrážať do stolíkov. To nevadí madam, že vaša káva vám skončila na sukni, ja som sa potreboval trocha vybiť. Prišli by policajti a zbalili by ma. Obívam sa, že budúce generácie sa to vrážanie do stolíkov budú bežne zažívať. Prípadne tam vtrhne policajt a yopár ich vyobuškuje, pretože aj on je hyperaktívny a musel sa vybiť na zopár ťuťmákoch.

Ak má niekto priveľa energie, nech ju použije na niečo produktívne. Bežať k tomu plotu oproti nie je riešenie. Zažil som to pri prehliadke Londýna, keď sa jeden z turistov musel kamsi ísť pozrieť a kašlal na to, že ostatní boli dávno v autobuse. Možno aj jeho matka mu navrhovala v detstve rôzne aktivity. Možno aj on bol hyperaktívny a nemohol len tak obsedieť na sedadle. Sprievodca ho tam nechal, pretože by sme nestihli striedanie stráží.

Skrátka kde je ten vek, keď sa má človek vpratať do kože. Ak to nie je v detstve, nevprace sa do nej nikdy a raz na to môže doplatiť. Rodičia by mali svoje zlaté detičky vychovávať a tam patrí aj trest. Inak vo svojich deťoch vypestujú pocit beztrestnosti, a tak ich vystavia nebezupečiu, že to v dospelosti "vyfasujú natvrdo".

Na pracovisku nebude trampolína, aby si niekto zaskákal. Jednoducho sa tam bude 8 hodín makať, alebo padák. Každá aktivita má svoje miesto a čas a dieťa to musí pochopiť.

Dnes sme nadmerne tolerantní a vynašli sme na to kopec cudzích slov. Sme tak tolerantní, že normálni ľudia bu%dto zaniknú, alebo budú len otrokmi tých ostatných. Veď komu sa oplatí učiť sa, keď je jednoduchšie sa dať vyhlásiť za dyslektika, kto bude dodržiavať pravidlá, keď môže byť hyperaktívny, ...