V Montessori skolach (dufam, ze som spravne reagovala na kolegialitu a pomoc pri uceni priamo v skole).

Precitala som vsetky prispevky, nerozumiem tomu, preco by sme deti mali "trenovat" v akychkolvek negativach, ktore ich postretnu pocas ich neskorsieho zivota. To ich mame podrazat/klamat/okradat/ponizovat/vysmievat sa im/ignorovat ich/atd., aby sme ich pripravili na to, ze v buducnosti stretnu individua, ktore im toto robit budu? Naopak, predstavujem si to tak, ze svojim detom poskytneme laskyplne prostredie, naucime ich sucitit s druhymi, spravat sa humanne, verit vo vlastne sily atd. a ony BUDU pripravene vysporiadat sa s nespravodlivostami sveta.

Ja sutazenie nemam rada a nikdy som ani nemala. A verte mi, ani tie deti, ktore stale vyhravaju to nemaju lahke. Velakrat ziju s pocitom, ze nemaju pravo prehrat, ze sa od nich vyhra ocakava.

A este ma napada jedna vec. Deti nie su prirodzene sutazive. Deti sa chcu prirodzene naucit a dozvediet viac, sutazivost v nich buduje ich okolie uz od malinka. To dennodenne sutazenie, kto si prvy umyje zuby, kto sa prvy oblecie atd. je smutny zaciatok. My to doma nerobime, mam velmi zly pocit z toho, ze cielom mojej cinnosti by malo byt ponizenie toho druheho.