Keď mala najmladšia dcéra 2 a štvrť, rozhodla som sa ju konečne odstaviť (kojila som len večer a v noci, ale často), bola už dosť stará na to, že sme sa dohodli - povedala som jej, že mama už nemá mliečko, lebo už je veľká a papá normálne jedlá

prvý večer sa hnevala a v noci plakala, druhý večer len skonštatovala, že mliečko nebude

po dvoch dňoch som mala toľko mlieka, že som plakala bolesťou, šla som za dcérou, že či by si predsa len nemala chuť dať trošku mliečka, že je síce už veľká, ale že som sa pomýlila, že trošku predsa len mám

nechala sa nahovoriť, všetko vypila a potom sa mi už mlieko neurrobilo