Nečítala som diskuziu a teda neviem akým smerom sa vyvinula debata (či sa to tu zhádalo, alebo sa prikyvuje, alebo niečo medzitým), ale pre mňa je teda zakladateľkin príspevok jednoducho hlúpy. Príde mi to ako zo "školky pre dospelých" ked si dievčatko-žena posťažuje "...oni mi povedali to a to, asi si myslí, že som zlá/blbá, pritom oni sú tie blbé..."

Nechápem, čo tu riešiš. Je jasné, že s jedným (zdravým) dieťaťom je menej práce, takže sa zas až tak neobdivuj, čo všetko s dcérkou zvládate. To zvládali s prvým aj tie vyťažené viacmatky, ktoré teraz stretávaš uštvané. Ak si povzdychnú, to neznamená, že by s Tebou menili (no, možno na jeden deň áno..).

Neviem potom, ako som (ak vobec som) hodnotená ja - tiež možno posobím uštvane - s nabalenými báglami ideme niekam s chlapcami, často mám ešte dieťa naviac. Často určite posobíme chaoticky, ja by som automaticky dostala nálepku "Tá, čo to nezvláda", pritom som takto šťastná.
Zase minulý týždeň bol syn na prímestskom tábore, a ja som si s mladším užívala neskutočnú pohodu, keď som sa na vychádzku von dokonca aj relatívne pekne obliekla, trochu učesala, a dokonca si naniesla špirálu! (řasenku). Nekričala som (malý poslúcha na slovo - na rozdiel od jeho staršieho brata), za nikým som nebežala, nemusela som používať žiadne ultimáta, sĺuby a vyhrážky... prosto bola pohoda. Zároveň som sa ale strašne tešila na 15tu hodinu, až si vyzdvihnem to moje staršie zlobidlo. Chýbal mi veľmi.

Tým som len chcela povedať, že ak niekto posobí uštvane, tak to v žiadnom prípade nemusí znamenať, že ľutuje, že si pořídil (neviem toto slovo preložiť do slovenčiny) ďalšie dieťa (deti).