Stalo sa mi podobné, kamarátka (27r.) si tiež začala so ženáčom (40r.) s dvomi malými deťmi, nič netušiacou ženou a krízou stredného veku. Ten sa už rozvádza a čakajú spolu dieťa. Vadí mi to, vie o tom, povedala som jej svoj názor. Ale bavíme sa ďalej normálne, stretávame sa, bavíme sa aj o ich vzťahu, o jeho bývalej, deťoch, o všetkom možnom, pozvala ma a ja pôjdem pozrieť malé keď s narodí a budem sa tešiť s ňou, ona je šťastná, on tiež...ale ten môj postoj k tomu ako konala je aj o tom, že ja som viac ako 20 rokov s jedným partnerom, ktorého milujem, dôverujem mu, mám s ním deti a chtiac nechtiac rozmýšľam "čo keby...". A na druhej strane viem že nemám právo súdiť a určovať kto s kým a kedy bude šťastný.