Neviem koľko má rokov ale jediné čo u nás pomáha je dôslednosť. Ja na to nemám nervy ale muž v pohode. Syn(9) bol dva roky dozadu schopný každý večer sa polhodinu hádať, že on si "...zuby vyčistiť nejde, chce ich mať pohnité, chce aby ho boleli, čistiť nebude, je to nuda, jemu sa nechce, strata času, prečo práve on má takých desných rodičov ktorí ho nútia čistiť zuby, nikto v triede si zuby nečistí..." dokolečka dokola. Každý večer tá istá debata. Ja som vtedy odchádzala lebo by som ho už prepleskla od nervov. A muž trpezlivo vysvetľoval, ukazoval, nepovolil, nakoniec zuby úspešne vyčistili...
Lenže má to aj svoje negatíva, už sa to naťahovalo tak že namiesto v posteli o 21:00, sa o pol desiatej dohadovali že či zuby čistiť a prečo. A mám pocit že to bol synov zámer ako natiahnuť čas. Tak som v jeden večer po jeho "zuby si nevyčistím..." zrevala nech teda okamžite páli do postele a nech mu teda zuby zhnijú. Odišiel prekvapený spať a o 10 min. som počula ako vstal a potichu si v hornej kúpeľni čistí zuby.

A toto používam aj na úlohy a učenie. Keď už mám jeho fňukania dosť tak zrevem, že nech si teda úlohy nerobí a nech sa neučí, že mi je to jedno, nech si prepadne, nech kope kanály... On sa ofučí a po chvíli si úlohy urobí.

Ale na upratovanie a česanie neviem čo by som použila, bordel mu nevadí a strapaté vlasy tiež nie.