Teším sa na diskuziu, snáď sa tu niečo prínosné dozviem (teraz nie je čas čítať).
Ale máme doma veľmi podobný exemplár - syn (9r.) vie byť doma zlatý, ale tiež mu (aspoň raz denne) poriadne "šibe", a to už nevieme, či je prípad pre odborníka, alebo "len" drzý, "len" provokuje a pod.
V škole, na krúžkoch, na táboroch je vzorňák, chválený jak za chovanie, tak za vedomosti.

Boli sme s ním u tohto pána -http://www.multispektralni-terapie.cz/ , ten však v ňom videl skvelého chlapca, nadšene sa spolu bavili, a po krátkom "vyšetrení" dostal túto diagnózu -

http://www.mojemedunka.cz/clanek.aspx/rodina/clanek/syndrom-velmi-citliveho-ditete

a finito - u nás sa nič nezlepšilo. Teda - aby som nebola úplne neférová - vlastne sa niečo postupne mení - je to zhruba rok, keď zisťujeme, že synova agresia je na ústupu a miesto vyhrážok k nám používa vtipkovanie. Síce ironické, drzé, ale už aspoň nevyhráža. A objektívne musím uznať, že tie jeho vtipky sú veľmi trefné, presné a je ťažké sa proti nim ohradiť... Vie strašne odhadnúť jak ľudí, tak situácie...