Ahojte maminy,
chcela by som sa aj s Vami podeliť o môj príšerný zážitok s pôrodom. Som presvedčená i napriek môjmu úžasnému synovi, nikdy viac.
Termín pôrodu som mala určený na 23.01.06 a hľa plodová voda začala odtekať 31.12.05 o 17.00hod. Pár dní pred silvestrom som vtipkovala, že to by bola sranda rodiť na silvestra, ufrflaný zdravotný personál, že na nich nevyšlo voľno. A bolo to tak...
O 19.00hod som už ležala u lekára so slovami, že do 24hod. idem rodiť aj keď som zatvorená a bez kontrakcií.
No čo už na jednej suchej minerálke som našťastie ostala sj s mužom na čakačke, premýšľajúc čo ma čaká.
Sestry až na jednu boli úžasné, vraj dnes ma už nikto nepozrie, jasné veď je silvester pomyslela som si. Ale jednej milej sestričke to nedalo a kontrolovala ma každú hodinu, zistila, že kontrakcie sa dostavili a teda by mala Dr. požiadať o pomoc. Naveľa ma pred polnocou skontroloval a zistil, že som otvorená na 5prstov a teda rodíme. Spokojná s klistírom som polnoc strávila na záchode a už som tŕpla čo ďalej. Bolesť som si nepripúšťala veď nie som histerka ani béčko. Ale keďže som si priplatila za epidurál požiadala som o jeho zavedenie. Na môj dotaz mi bolo oznámené, že anesteziológ príde najskôr o 1.30hod. nechcite viedieť ten opilecký výraz dámy. Prvý krát to nevyšlo, spadla mu ihla, to už môj muž prešlapoval a dal na sebe vedieť, že niečo nie je OK. Na druhý krát mi hoha vystrelila takou rýchlosť, že som skoro spadla ale nakoniec sa mu to podarilo. Ale bolesť neustúpila. No nič tak som chodila a držala sa statočne napriek strašným bolestiam. Vraj to určite zaberie. Bolesť trvala do 6.45hod, to už som nevládala vôbec nič a vtedy to začalo, samé fofry napriek výmene služieb a poloožratého personálu. 15minút som tlačila a nič. Napriek snaženiu a nevydania ani hlásku, kedy som odpadávala a dostala kyslík. Nastrihli ma až po hrubé črevu a malého mi vytláčali dvaja ktorí mi doslova ležali na bruchu a tretí ťahal vakumxtraktorom. Vraj keby mal o 200gramov viac neprešiel by pôrodnymi cestami. A tom mal 3500g a 50cm. Normálna veľkosť. Na veľké šťastie malý bol OK, napriek šišatej hlavičke. Mňa šíli hodinu a ja som si po prvý krát sadla po 25dňoch o manželksom živote ani nehovorím. Do dnes nie som ok, napriek pravidelným návštevám u lekára. Ale to je už o inom. Moje pocity s pôrodu sú prosím už nie.Monika