Klobúk dolu pred ženami, ktoré sa nerozhodli ísť na interrupciu ale vynosili, anonymne porodili a dali dieťa k adopcii. Osobne si to neviem predstaviť, hlavne keď si predstavím, čím všetkým tá žena musela prejsť /tehotenstvo, pôrod, .../, koľko bolesti nielen telesnej ale aj duševnej. Osobne poznám manželský pár, ktorý si z pôrodnice odnášali domov 5-dňové dieťatko. Síce adoptované po utajenom pôrode, ale teraz je ich, má 3 roky, plné života a energie. A sú jej vďační, že Ona ich urobila šťastnými. Sestričky v nemocnici im len povedali, že biologická matka veľmi plakala, dieťa nechcela vidieť, ani vedieť či sa jedná o chlapca alebo dievča, aby nemala v duši ešte väčšiu bolesť.