Deníky Fotoalba Recepty Vzkazy
   Hlavní stránka deníků 

Patří do deníku

Romské písně a tradice v osadách II.

-pokračování-

Autor: Romčátka , 11.4.2009

Čo hovorí manžel na váš výskum?
"Keď sme sa len pripravovali spolu žiť, tvrdil, že ma samu medzi Rómov v živote nepustí. Nebol žiadny rasista, ale pochádza z východného Slovenska, kde je obvyklé, že sú ľudia väcšinou akosi predpojatí. Tak som ho zobrala so sebou, a to zabralo. Videl, že Rómovia sú obyčajní ľudia. Ak sa stávajú incidenty, keď sa strhne bitka, ide väčšinou o konflikt, ktorý má svoj hlbší základ. V osadách je silná verejná kontrola. Neviem si ani predstaviť, čo zlé by som musela urobiť, aby mi ublížili. Keď má niekto nepriateľské postoje, tak je tam plno ľudí, ktorí vedia, že sa to raz-dva rozchýri a záleží im na tom, aby sa o nich nešírilo zlé meno. Stretnete medzi nimi veľa skvelých a zaujímavých ľudí."

Výskumu sa venujete 15 rokov. Hrozí to, že so starými Rómami odíde aj stará hudba?
"Myslím, že áno, a hlavne halgató. Tanečné sa ako-tak držia, majú svoje miesto na svadbách a zábavách, hoci sa aj ich počet stále zužuje. Ostáva len niekoľko stabilných, ale to je prirodzený proces."

Rómovia už nepotrebujú smutnú muziku?
"Rozosmutnejú sa pri iných. Dnes počúvajú disko, rôzne slaďáky, ale vznikajú aj novšie pesničky a nová vrstva tiež niekedy stojí za to. Asi prežijú niektoré kľúčové piesne, ako je napríklad Cigánsky plač, ale nedá sa zabrániť tomu, aby iné nezanikli."

Poznáte aj rompop a romjazz?
"Poznám, nájdu sa tam lepšie a horšie veci. Na posledných dvoch cestách sme našli veľmi zaujímavých mladých gitaristov, ktorí sú mimoriadne virtuózni a viem si predstaviť ich vystúpenie aj na Pohode. Nemám rada skladby, v ktorých sa používa elektrický klavír a syntetizátory - často prechádzajú do gýču, aj keď je to, samozrejme, vec názoru a osobného vkusu. Samotní rómski muzikanti cítia rozdiely medzi jednotlivými štýlmi a majú vlastnú hierarchiu, delia sa podľa kvality. Čas však všetko ukáže a preoseje."

O čom vlastne osadníci snívajú?
"Najlepšie viem, o čom snívajú ženy, lebo aj ja som žena a jednoduchšie s nimi nadväzujem kontakt. Tie snívajú o obyčajných veciach. Chceli by mať pekné bývanie, chcú mať muža, ktorý nepije a nebije ich. Chcú, aby ich mal rád, aby si spolu rozumeli a nechcú mať veľa detí."

A muži?
"Ženy oproti mužom sú ďalej v chápaní a túžbe napredovať. Veľmi sa snažia. Muži, čo je spôsobené ich nezamestnanosťou, stratili svoje bežné postavenie, nie sú živiteľmi. Stali sa z nich tí, čo ležia na gauči, zafajčia si a zahrajú si karty. Potom veľakrát podkladajú polená pod nohy svojim ženám. Zdá sa mi, že ženy majú v sebe väčšiu silu zmeniť spoločenstvo."

Ako sa k vám správajú rómski muži?
"Sledujú televíziu, takže vedia, že medzi bielymi to chodí inak, ako u nich. Niekedy ich však aj tak prekvapilo, že kým som u nich na výskume, môj muž sa doma stará o naše deti. To je v ich komunite nepredstaviteľné. Keď som bola mladšia, bolo to ťažšie, napríklad starosta v Žehni ma absolútne nebral. Až keď som mala prvé dieťa, cítila som, že nadobudol ku mne akú-takú úctu. U nich funguje archaické vnímanie sveta - mladé bezdetné ženy sú nuly, keď majú veľa detí, stávajú sa váženejšími, ako muži. Staré ženy požívajú veľkú úctu, takže možno o nejakých desať-dvadsať rokov to so mnou u nich bude ešte lepšie."

Poznáte aj šťastné rómske rodiny?
"Ale áno."

Ako vnímajú naši Rómovia úspechy českej Věry Bílej?
"Zaujímavé je, že kým nenahrala cédečko s Jankom Kuricom, nikto o nej nevedel. Odvtedy je všade a naši Rómovia sú strašne hrdí na to, že je jednou z nich. Napríklad o Ide Kellarovej už vôbec nic netušia."

To znamená, že im ich hudbu musí sprostredkovať jeden z "gádžov", aby ju spoznali a uverili tomu, že sa môže páciť?
"Áno. Veria tomu, čo letí."

V čom vás Rómovia ovplyvnili?
"Páči sa mi, že si zachovali komunikáciu bez slov. Veľa sa dotýkajú jeden druhého. Keď spievajú mladé ženy, chytia sa okolo ramien a za chvíľku sa zladene vlnia, akoby boli jedno telo. Robia to aj mladí chlapci, čo si neviem predstaviť v prostredí osemnásťročných bielych chalanov. Emócie, ktoré my vieme schovať do svojho vnútra, keď sa nám nezdajú byť vhodné, oni prejavujú spontánnejšie. Niekedy to síce nie je bohviečo, ale inokedy je to veľmi príjemné a prináša to jedinečnú očistu. Priateľstvo a lásku stále dokážu prejaviť veľmi spontánne."

Akceptujú vás? Keď organizujete koncerty, máte u nich autoritu?
"Ich dôvera ku mne sa prehlbuje spoluprácou. Keď majú svoje prvé vystúpenie, vždy o mne akosi pre istotu pochybujú, či bude všetko čisté. Keď zistia, že naozaj dodržím slovo a splním to, na čom sme sa dohodli, tak na druhýkrát sú celí šťastní."

Vydali ste aj zborník vianočných rómskych piesní Karačona. Ako vyzerajú Vianoce v rómskej rodine?
"Boli by radi, keby vyzerali, ako tie naše. Sú však veľmi chudobní a ich sviatky sú naozaj skromné. Skoro všetci však ešte majú nejaké vianočné gule, takže stromčeky si urobia... Majú krásny zvyk - po tom, ako hlava rodiny prednesie slávnostnú reč, všetci si navzájom odpúšťajú. Najprv v najbližšej rodine, okolo štedrovečerného stola, potom idú z domu k domu a zmierujú sa s tými, čo boli po celý rok pohnevaní."

Nie je to akoby osudové - prišli ste v pravý čas, aby ste mohli zachrániť niečo, čo sa stráca?
"Asi áno. Niekedy sa mi ani nechce, je to veľmi namáhavé, ale hovorím si: 'Jana, musíš, lebo nikto iný tu nie je.' Možno existujú nejaké menšie iniciatívy, ale napríklad v Maďarsku majú celý tím pracovníkov, ktorí to systematicky robia dlhé roky. Na druhej strane, som rada, že si všetko vytváram sama. Baví ma to viac, ako keby som bola súčasťou nejakého vedeckého tímu, v ktorom by som dostala len čiastkovú úlohu. Je to dobrodružstvo."

Kto je to: Jana Belišová (1966) - etnografka a muzikologička. Mapovaniu autentickej rómskej hudby sa venuje od čias svojho štúdia etnológie a hudobnej vedy na FiF UK v Bratislave. V roku 2002 založila Občianske združenie Žudro, ktoré vydalo CD Phurikane giľa - zbierku starodávnych žalostných piesní (halgató), obohatenú o denníkovú knihu a spevník. O rok neskôr vyšlo druhé CD Karačoňa s vianočnými piesňami, momentálne pripravuje dvojalbum čardášov, opäť spojené so spevníkom. Žije v Bratislave, má dve deti - Johanku (11) a Mateja (14).

Text: TINA ČORNÁ / Foto: ROMAN FERSTL
zdroj: www.romale.sk

Zobrazeno doposud 1225 x.
Technická podpora: na této adrese. (C) 1999-2011 Rodina Online, všechna práva vyhrazena.