M. Ona bola dospelá, keď si našla partnera s deťmi. Vedela do čoho ide. Mala na výber. Tie deti ovšem nie.


Nestíham opakovane žasnúť, jak sa zdorazňuje (v roznych diskusiách), jak má tá žena PRÁVO, jak to je PRIRODZENÉ atd.

Omyl. Naozaj nie je až tak prirodzené, že ten partner má už prvú rodinu, kde sú deti a buduje druhú.

Neviem si predstaviť, že by moj partner mojho syna neprijal a iba "trpel slušne" a že by ma tlačil silou mocou do tretieho dítka len preto, že má "len" jedno bio.

Katastrofa už len tá predstava.

Kde sú práva tých detí? Ktoré nemožu jak za rozvod/rozchod, tak za potreby tých nových nárokujúcich si partnerov?

Viem, že z mnohých hovorí nevedomosť, páč to prakticky nezažili. Garantujem Vám, že deprivace, o ktorej píše Jenda nie je len slovo. Naozaj nestačí len "tolerovať", ak spolu žijú s dieťaťom z prvého vzťahu v jednej domácnosti.

Zakladateľka niečo chce a chce a pritom ešte nemá ani praktickú skúsenosť s tým, jak to bude, keď bude syn u nich trvale. A pokiaľ ona nevyvinie snahu a nevyrieši si svoju vlastnú nevyrovnanosť, odnesie to práve ten syn z prvého vzťahu.