Celú diskusiu som hľadala názor, či sa niekto zamyslí nielen nad tým čo matka..ale aj nad tým, aké potreby (i v neskoršom veku - duševné) bude mať to dieťa.

sdieľam názor Rekky. Príde mi scestné plánovane plodiť dieťa s tým, že de facto nebude mať otca... Iné je, keď sa niečo stane a otec trebárs proste nie je z nejakých dovodov, ale plánovať to od začiatku takto?

Nie, ja by som do toho takto nešla bez ohľadu na moje biohodiny a moje pocity atd...pripadala by som si jak príšerný sobec...soráč...