Terezo, pozri na to tak, ako na to kukajú deti. To sa totiž tento pohľad týka práve tých, čo odmietajú, zlehčují, nevidia, zobání pri "nervoch" Lexaurinu, Neurolu, Xanaxu DLHODOBO - predpísaného len od nezodpovedného obvoďáka (ak to predpisuje pravidelne dlhodobo, nezodpovedný je) považujú za "normálnejšie", predsa nepojdu k "psychoušovi".

Tí ľudia proste odmietajú jak deti to, čoho sa najviac boja. Boja sa, že sa ich to týka, že si iní o nich povedia to, čo si oni vravia o iných atd.

Takže podvedome zamietajú, odmietajú, nevidia. Prípadne majú plnú pusu rečí, jak oni by nikdy (pritom možno zrovna niektorí z týchto to potrebujú jak sůl, páč sa ženú sami do svojej vlastnej záhuby...).

To je jak so slovným spojením "hyperaktívne deti". Kvoli masírke o modernom výrazivu a neschopných obzvlášť matkách sa už ľudia tvária, že také deti vobec nie sú a je to čiste "hysterie" rodiče. Ale pritom, aj také deti sú.

Tak je to i s ľuďmi v panike, depresi. Mnohí to nakoniec riešiť začnú, až je docela pozdě, niektorí vobec...