Aj vy sa držte
Zatiaľ som si len viac-menej zvykla na myšlienku, že ten náš život bude omnoho komplikovanejší. Na predlžovania nožičky, ktoré nás ešte niekoľkokrát čakajú (zatiaľ to má za sebou len raz) teraz nechcem myslieť a snažím sa na relatívne "bežný život a aktivity" maximálne využiť pauzu, keď sa (okrem rehabilitácií) nič nedeje. Ak sa malému podarí do budúcej jari ohnúť koleno tak, že bude môcť bicyklovať (a budeme mu môcť dať dole pomocné kolieska), budem šťastná ako blcha. Paradoxne - je pohybovo mimoriadne nadaný a viem, že toto ho raz bude veľmi mrzieť. Už som rozmýšľala, že ho dám na golf, aby sa nejak realizoval
Ale hlavne by som chcela, aby ho nožička nebolela.
A aby pán profesor, ktorý ho operoval, ešte čo najdlhšie vydržal v plnom zdraví.