Pelíšku, s mojím druhým manželom som po pár měsících už mala plnohodnotný vzťah...a nejak sme výchovu vtedy ešte jednoho mojho syna riešili obaja (vletel do toho práve v dobe, keď sa u synátora začalo naplno prejavovať jeho ADHD...).

Tvrdím jedno - ono to chce kompromis z oboch strán trošku, ak má vzťah, kde sú aj deti, vydržať.

Inak k tématu, manžela som poznala na internetu. Aby sme následne zistili, že bývame naproti sebe a vlastne si kukáme do oken Náhoda, osud, ale trošku sme tomu museli pomocť. Určite sme obaja museli robiť kompromisy, ja ako matka dieťaťa, ktoré nebolo jeho a on ako potencionálny otčím, ktorý vlastné deti ešte nemal.

A doteraz tvrdím, lepšieho otca aj moj prvý syn nemohol mať, má ho ako svojho.

Samozrejme, že určitú rolu musela hrať i náhoda, že sme sa zrovna takto našli, viem, že nie je jednoduché nájsť niekoho kompatibilného ani bez detí, nieto ešte s deťmi.