Janulla
bohužiaľ niekedy platí práve toto. Dieťa ktoré sa inému vysmieva, že má rodiča vyzerajúceho ako prasa pochopí len rovnakú narážku. Obkecávačky a vysvetľovačky od rodičov a učiteľov sú v mnohých prípadoch o ničom. Tie deti k urážkami začnu pridávať aj vyhrážky typu "keď cekneš, zbijem ťa" a šikanované dieťa už nikomu nič nepovie lebo má strach. mám s tým skúsenosť ako dieťa, tí ktorí majú sklon k šikanovaniu sú po odhalení oveľa rafinovanejší a zákernejší, pred dospelými zahrajú divadlo, slzy, ľútosť... v skutočnosti sa nič také nedeje, niektorí sa zľaknú, a zo strachu buď už nešikanujú alebo si nájdu inú obeť, ale tých je málo.
Ja som tak v škôlke mala jednu "kamošku" ktorá ma vždy keď nikto nevidel udrela, štípala, ťahala za vlasy, stúpila na nohu, držala a nepustila na WC, vyplazovala jazyk, opľula...učiteľka vždy dohovor "no, no, no", mama "tak si ju nevšímaj", otec "povedz to učiteľke", a dedko raz vraví "tak jej jednu poriadnu vraz, hneď ako ju uvidíš, veď si o hlavu vyššia, choď a strč ju a zarev jej do ksichtu". Tak som to urobila, bola taká prekvapená, že ani nemukla, odvtedy pokoj, po dvoch rokoch bolenia brucha každé ráno som zrazu mala kľud.