Starší syn neskutočne priahne po príbehoch zo života. S mužom sme už úplne vycucaní - prekopali sme všetky - aj tie už skoro zasypané - spomienky z detstva, vylovili sme z pamati všetko, čo sa dalo.. Použili sme aj príbehy ktoré sme nezažili, ale počuli sme o tom. Dnes sme sa zhodli, že sme už PRÁZDNI. Príbehy došli. Fakt.

ÁLE - som predsa na Rodine a tu sa vie VŠETKO, že. A tu je určite nekonečná studnica roznych príbehov, zážitkov, šialeností.

Podelíte sa prosím? Syn ich dostáva za odmenu, alebo večer, v rámci uspávania.
Nemusí to byť niečo úplne extra (to píšem hlavne preto, aby som neodradila tých, ktorí radšej nič nenapíšu, ptz sa im to nezdá dosť dobré...). Uvediem príklad - moj posledný bol ten, ako som sa - na 1. stupni ZŠ - zo soboty na nedeľu bála, že prídem neskoro do kostola na omšu, a dopadlo to tak, že som sa v noci zbudila, obliekla, vzala modlitebnú knižku a vyrazila do ulíc. Až tesne pred kostolom si uvedomila, že je tma, nikde nikto. Vrátila som sa domov a bolo krátko po štvrtej ráno.

Posledná story od muža zas bola o tom, jak spadol na novom bicykli do pichľavých ruží.

Tak ako vidíte, nič ééxtra to byť nemusí, ale bolo by fajn, ak by sme si nemuseli vymýšľať, nech tomu nechýba autentičnosť.

Ďakujem za každý príspevok