U nás je to tak, že syn štvrták opravuje učiteľku v gramatike, prípadne ju vyvádza z miery svojou plynulou angličtinou, nie je ochotný baviť sa na úrovni I am student, I am happy, are you happy too? chce sa normálne rozprávať a to nielen o prítomnosti ale aj o minulosti a budúcnosti, blízkej aj vzdialenej.
Minule sa pohádali k nejakému výrazu až tak, že učiteľka presvedčená, že syn to má nesprávne vybehla z triedy na internet po dôkaz, kde sa dozvedela že obidva tvary sú správne.

Ale syn je výnimka. Myslím, že pre ostatné deti v triede, ktoré vedia max. povedať kto má akej farby košeľu, čo doma chovajú za zvieratká prípadne čo jedia, je táto učiteľka úplne skvelá, videla som už aj horšie.