"...jestli to maminka tuší a bojí se, tak proč před námi dělá, že až začne jíst, bude vše OK? Možná jsem sobec, asi jo, protože bych o tom s ní chtěla mluvit, utěšit jí, říct jí, co jsem nikdy neřekla
..."
prežila som to s otcom
Hrali sme hru na "bude lepšie..." do konca a neľutujem/e. Aj s podporou liekov (dr. mne a mame niečo predpísal).
Ten chorý potrebuje nejakú nádej a niečoho sa držať, to že sa mu oznámi "pravda" mu nijako nepomôže...podľa toho čo píšeš máš skôr problém ty, lebo vieš čo príde a cítiš potrebu o s maminkou rozprávať. Ale myslím že by sa ti nijako neuľavilo, len by si preniesla svoje trápenie na chorú maminku, a to ona v tomto stave naozaj nepotrebuje. Volila by som falošnú nádej. Keď začne jesť bude jej lepšie, zosilnie a bude môcť bojovať s chorobou...je to všeobecná pravda ktorá maminke nijako neublíži.