Řidičák som si urobila v 38 rokoch Jak som ho spravila, manžel mi dal do ruky klíče a sdělil (ne, že mě budeš volat, ať Ti zaparkuji). A druhý deň som jela do práce, cez veľmi frekventované ťahy, kde sú denne nehody. Samozrejme, že sa manžel obával, ale mne to nedával najavo a to ma naučilo. A vzhľadom k desnému parkovaniu (nemožnosti miesta) u nás doma, som sa naučila zaparkovať naozaj výborne. Vedel, čo robí.

Od tej chvíle jazdím furt a jazdiť ma baví, je to pre mňa relax a jazdím veľmi dobre (vyjazdila som sa denným jazdením tisíckrát rýchlejšie, než niekto, kto má řidičák léta, ale skoro nejazdí). Jazdím sama aj medzištátne, vozím deti atd. Manžel mi do jazdy nekecá, ak ho náhodou veziem, vie, že viem

Už si to bez auta neviem predstaviť A to som mala na začiatku pocity presne, ako Ty.

P. S. Řidíčák mám 4 roky