Som rada s deťmi aj bez detí, cielene sa ich nezbavujem ale ani ich nedržím pri sebe štýlom "dovolenka bez detí je hriech".
Syna do jeho cca 4-5r. nikto nechcel, dodnes netuším prečo bol také náročné a unavujúce dieťa, dokázal spoľahlivo otráviť a uštvať každého okolo. Potom sa mu povaha nejako ustálila a zmenila a je to zlaté bezproblémové dieťa. Dcera naopak bola nekonfliktné, pokojné dieťa, nikto o nej ani nevedel. Obe deti sa buď zabavia úplne samé alebo nadšene prijímajú výlety a akcie, ktoré sa im ponúknu. Takže od svokrovcov máme už pár rokov "kedykoľvek na ako dlho chcete".
Zvyčajne k nim idú v lete na cca 2 týždne, je to 400km ďaleko takže sa ani nevidíme. A my s mužom si robíme čo chceme, väčšinou chodíme do práce a poobede si užívame kľud. Cez víkend niekam vybehneme. Nemám žiadne výčitky, s deťmi sme dali v lete dve dovolenky podľa ich chuti (hory a pamiatky plus nejaká zábava).
A tento rok sme uvažovali, že pojdeme sami dvaja na týždeň k moru (naše deti ani mňa more veľmi neťahá ale muž ho má rád tak by som s ním išla). Ale nakoniec z toho zišlo, nejako sa nám prekrývali pracovné povinnosti. Tak možno o rok.