Z+2: Nikdy mi děti neřvaly. Asi jsou systematicky spokojené.

Možno je to tak. Možno sú to tie šťastné deti so šťastnou genetickou predispozíciou zdedenou po jednom alebo oboch rodičoch, alebo dokonca novovzniknutou kombináciou rodičovskej výbavy z oboch strán. To ale neznamená, že takéto sú aj všetky ostatné deti a že ak ostatné plačú a revú, musí to byť zákonite chyba v prístupe rodičov.
To by rovnako mohli povedať všetci nerozvedení, že v poriadku sú len ľudia ako oni, ktorí sa nikdy nerozvedú a majú spokojné manželstvo po celý život, pretože sú dobrí, komunikatívni, veľkorysí a tolerantní. Všetci ostatní sú tým pádom chrobační a za rozpad ich manželstva môže ich zlá, nekomunikatívna, egoistická a netolerantná povaha (a možno i problémy so socializáciou v detstve - ako u tých nesocializovaných krikľúňov ). A je to zrejmé aj z toho, že (asi z hlúposti a pohodlnosti) pre zachovanie manželstva a kompletnej rodiny neurobili dosť. Veď predsa všetko sa dá vyriešiť!
Ak túto debatu sleduje nejaká vis maior, verím, že už pracuje na pláne, ako v záujme osobnostného vývoja Z+2 z neho urobiť Z+3 - ovšem číslo 3 bude pravým opakom čísel 1+2


Mmch, pokiaľ ide o vypúšťanie pary, PUMA napísala pravdu - deti to robia obyčajne tam, kde sa cítia bezpečne a nemusia sa tak kontrolovať, pretože vedia, že sú v láskyplnom prostredí, kde im za to nič nehrozí. Ak tvoje deti vypúšťajú paru inde, ako rodič by si sa možno mal zamyslieť, či nežiješ v ilúzii.