Pred pár rokmi, ja som v práci nebola (robila som v nepretržitej), čakala som na muža, kedy príde domov. Mali sme výročie, rozmýšľala som, čo si oblečiem na večeru a tak. Decká lietali vonku. Keď zrazu kľúče, prišiel syn (vtedy 12r) a že - vykĺbil som si lakeť. Ako bol chvíľu doma, sedel na gauči, postupne bledol, začalo mu byť zle...to už prišla dcéra domov, ja mierne hysterická, čo s ním (hlavne, že som sestra ) až dcéra hovorí: Uložme ho do protišokovej! Pomohlo :)
Tak volám mužovi, on v dobrej nálade -Za chvíľu som doma, obliekaj sa- tak som ho chudáka hneď musela schladiť, hovorím, ponáhľaj sa, ideme do špitála.
Malý too mal zlomené, operovali mu to hneď, asi okolo 23. hod previezli na JIS už po operácii. Takže sme strávili pekný večer v nemocnici.
Vždy si na výročie pripomenieme aj výročie zlomenej ruky :)