Monty,
nie čierno-bielo, vždy je to niečo medzitým...ľudia v dnešnej dobe vo vzťahoch viac bojujú...a sú k tomu aj povzbudzovaní, médiami, okolím (jaaaa by som nikdy...si blbá že to robíš...ukáž jej kto je chlap...), ľudia vyžadujú rešpekt a toleranciu ale vždy má rešpektovať a byť tolerantný ten druhý. Je to boj o pozície a chýba mi snaha o súlad a vzájomné dopĺňanie sa. Ale obojstranné samozrejme.
Nemám problém urobiť večeru podľa želania muža a detí, oni zas nemajú problém po večeri upratať kým ja hodím nohy hore a čítam knižku. Deje sa to automaticky, nepamätám kedy u nás prebehol boj o to kto mal urobiť večeru, nákup, vyžehliť, ísť na rodičovské...u nás sa v podstate bežná práca v domácnosti deje automaticky. Máme úlohy podelené ak niečo nemôžem urobiť (nakúpiť, večeru) napíšem mužovi a ten to urobí. Bez brblania, bez rečí...Ak je dieťa chodré idem s ním k dr. automaticky ja (muž je hlavný živiteľ, bez rečí, bez problémov)...ak objektívne nemôžem (ležím nemohúca) ide on...ale nikdy nepoviem "aj ja chodím do práce, tak aj ty môžeš ísť k doktorovi"...pozície máme vyjasnené, cítime sa v nich dobre, naša vzájomná ochota prekrýva naše potreby, je pohoda, kľud...