Keďže syn v mladšom veku by vymenil aj vlastnú matku za gumičku do praku máme v tomto smere dlhodobé zásady. Veci ktoré nepotrebujeme ponúkame prednostne buď vrámci blízkeho okolia (rodina, kamaráti...) alebo na susedskej burze, bazosi či "mimáči". Tj. ak niečo nepotrebuje, je mu to malé... povie mi a ja to ponúknem ďalej, to čo za to získame dostane dieťa (sladkosť, peniaze...). Potom si za tie peniažky môže niečo kúpiť alebo sporiť na niečo väčšie. On bol vždy na prachy takže na tieto podmienky pristúpil s radosťou.