Tuten, ďakujem Ti za Tvoje príspevok.
Už som si začínala myslieť, že som v tom sama, resp - že sme v tom sami.

Mám syna s velmi komplikovanou povahou, tento mesiac oslávi jedenáste narodeniny...

V podstate jediný rozdiel ktorý tu vnímam medzi mojim a Tvojim je ten, že náš je v škole (na krúžkoch, táboroch atd) vzorný, učiteĺka ho dokonca dáva za vzor spolužiakom (pre nás s MM nepredstaviteľné ).
Doma máva niekedy časté, niekedy zriedkavé amoky. Ale tá jeho nešťastnosť, ofučanosť, nasranosť, pocit nespravodlivosti a samé negácie - to je tu FURT.
Mladší dostal na Vianoce bicykel. Staršiemu sme preto kúpili notebook (s ktorým sme povodne nesúhlasili, ale práve z dovodu, aby sa necítil, že dostal menej, že sme NESPRAVEDLIVÍ /jeho najčastejšie obvinenie). Skoro som odpadla ked som ho videla pri stromčeku spokojného. Dokonca rozžiareného! Jeho radosť nemala dlhé trvanie - už na 2. deň nás obvinil, že sme na ňom šetrili, že dostal "levnej krám", a že ho ide predať a bude si šetriť na lepší.
Mne sa už asi ani nechce viac písať...
Inak, s petardami to prebehlo u nás podobne ako u Vás. Syn pyrotechniku miluje (minulý rok dal na ne všetky svoje úspory ), ale "za špatné chování" sme tento rok nič nekupovali. Teda, niečo malé, "detské", čo mu samozrejmne nestačilo. Keď manžel nakoniec vymakol a 31.12. šiel s ním niečo vybrať, syn bol šťastný-prešťastný. Zase na chvíĺu. Domov prišiel nasraný že sa toho kúpilo málo.
A tak je to v podstate vždy a so všetkým. Toto moje dieťa ma ničí a skoro sa mu podarilo zničiť mi tieto Vianoce...
Tvrdí že nemá rád brata (7) a obávam sa, že to naozaj tak cíti.

Tuten, je aj Váš syn na Vás drzý a slovne agresívny?