Ale zároveň keď si to tak zhrniem, tak on vlastne vačšinou dosiahne svoje...
Tam, kde na to stačia jeho schopnosti, tak tam určite áno.
Už od mala - napr. som mu nechcela (vačšinou večer) spraviť nejaké jedlo (z nejakého dovodu) tak si ho pripravil sám, úmerne svojmu veku, pochopitelne.
Keď chcel niečo kutiť, nemal na to nástroj (a my sme mu ho nepožičali alebo nekúpili), tak si ho nejak zohnal, alebo vyrobil niečo podobné.
Keď chcel peniaze, dal svoje veci na hromadu, otvoril si "obchod" a ponúkal kade-tade po rodine.
Škola ho nebaví, ale keď mal možnosť uliať sa a ísť na matematickú súťaž (pritom z matiky je jasný dvojkár), tak tam šiel a dokonca postúpil na okresné kolo.
On keď chce, tak si vždy nejak poradí. Autority rešpektuje a dokonca zbožňuje (prísna triedna, prísny vedúci na prírodovednom i army krúžku).
Lenže jeho mama neoplýva prirodzenou autoritou... Táta tak "napůl" - tj v práci tiež prísny vedúci, ale doma zmakne...