mandelinka, aj vďaka synovej triednej sa pomaly dopracovávm do štádia, keď neriešim oblečenie/jedlo/pitie, ale ide to dosť stuha teda. Ja som totiž v jadre taký obstarávaco-obskakovací typ a musím sa fest premáhať, aby som "prdela" na deti.
Ona mi raz povedala, že má "ráda maminky, které jsou důsledné, ale zároveň mají nadhled, humor A NEŘEŠÍ KRAVINY". A že oblečenie, obuv, svačiny atd ona radí do kategórie "kraviny". To bolo keď som jej chcela vysvetliť, že syn chodí divne obliekaný do školy nie preto, že mu to dávam ja, ale že si to vybral on.

O to viac ma mrzí, že som minule pochybovala a založila diskuziu. Štve ma to nie preto, že som sa akože strápnila, to je mi fuk. Mňa štve to, že som nedala na svoj vnútorný hlas, že som pochybovala... a pýtala sa na radu iných (ktorí o nás vedia tak málo alebo nič). Takže keď sa konečne dostávam do štádia "neriešim", keď cítim ako to má byť, tak ja založím úplne zbytočnú diskuziu.