Normálny puberťák, mám to doma, syn bude mať 12 o pár dní.

U nás pomáha pokec, kde sa dohodneme, že škola je dôležitá, a zhodneme sa že je to nuda (aj pre nás rodičov bola) ale bohužiaľ pre život to treba, v podstate si pokecáme o tom ako by sme to chceli, ako by to mohlo byť inak, čo syna baví a nebaví, čo by chcel robiť, sme skôr ako spojenci nie ako rodič čo prikazuje a dieťa čo má poslúchať. Nekričím, neprikazujem...hľadáme spôsob ako by to šlo. V zime som 3 mesiace spala s ním v izbe (zo zdrav.dôvodov) a pred spaním sme spolu prekecali aj 3 hodiny. O všetkom, nielen o škole a povinnostiach, bolo to super. Aj mu to ostalo, niekedy príde a chce sa rozprávať, tak ho počúvam a užívam si to.

Synovi napr. pomáha nastaviť si minútky, polhoďku sa učí, 15-20 min. oddych, a potom zase...keď chce vyskúšam ho, predmety ktoré sa mu ťažšie učia si čítame niekedy spolu (neznáša geografiu), hľadáme na internete slepé mapy, zaujímavosti, urobí mi výklad podľa učebnice...a tiež mu pomáha spísať si čo ho najbližší týždeň čaká, písomky, projekty, učenie...taký plánik na papieri a tam vidí koľko asi času na to potrebuje aj čo k tomu potrebuje (napr. vyhľadať informácie, vytlačiť obrázky...).

Záujmy...so športom na nejaký čas musel prestať ale baví ho napr. programovanie, stavenie z lega, vyrába makety zbraní z kartónu a lep.pásky...k tomu sa paradoxne dostal cez sledovanie youtube. Plus ako bonus má vynikajúcu angličtinu (veľa počúva rôzne podcasty, číta návody a má vlastný youtube kanál v angličtine kde dáva svoje návody na stavanie z lega). Muž mu pomáha s programovaním ja s lepením makiet.

Prázdniny...deti dospeli do veku keď milujú byť doma len tak, čítajú, oddychujú, užívajú si voľno. Absolvujú s nami akurát letnú dovolenku a "povinných" 10-14 dní u svokrovcov keďže ich cez rok veľmi nevidia (sme ďaleko).

A občas aj ja siahnem po