Bolo to také... ehm... všelijaké...

Prvý "Štedrý večer" sme si spravili deń pred odchodom k mojej SK rodine. Starší syn ma naštval svojím ignorantským ustrojením, keď si obliekol tričko s nápisom a k nemu mal tepláky. Dúfala som, že aspoň na fotku si dá - ak už nie košeľu, tak aspon tričko s límečkom. Nedal. Potom som dúfala, že sa teda postaví (posadí) tak, aby mu ten trápny nápis nebolo vidieť. Nie, on sa samozrejme na poslednú chvílu usadil úplne dopredu a celkovo provokoval, robil naschvály. Mala som chuť dať mu facku a nie darčeky.
Inak ale ok, tj ostatné deti i manžel boli

Druhý Štedrý večer (ten "na ostro") bol už skvelý, ale predchádzal mu - psychicky i fyzicky - veľmi náročný deň. Moja mamka sa opila. Hneď ráno.
To ma odrovnalo, ale nesmela som sa tomu poddať úplne. Musela som pripraviť jedlo pre 15 ľudí (u nás doma 9 a 6 pozvala mamka). Návšteva ma zachránila tým, že priviezla friťák a to obr množstvo roznych druhov rizkov a rýb mi osmažila. Inak som už bola na pokraji kolapsu.
Po večeri som sa konečne uvolnila a dokonca som si začala užívať spešl večer. Výborným spestrením bola návšteva cigánskej kapely, ktorá povodne prišla s úmyslom hrať koledy, ale vydržalo im to len 1 pesničku. Trochu sa to zvrtlo a skončili sme u ľudových a cigánskych pesničiek, keď sa dokonca i tancovalo .

Polnočnú omšu som bohužiaľ zaspala. To ma mrzí, lebo neviem kedy budem mať možnosť ju opať zažiť (tá v ČR je síce dostupná každý rok, ale je menej lákavá, je tam iná, o dosť slabšia atmosféra).