Správa o Zateepování.
Dalo by sa povedať, že zo všetkého možného a nemožného sa pokazilo to najmenej očakávané – počasie. Nakoniec uznajte, kto by čakal uprostred júna zimu mrazivú. Ale čo sa dá robiť celej akcii to ublížilo iba málo. Najhoršie bolo, že kvoli tomu sa zo všetkých očakávanych detí dostavila ako parťáčka pre Vinca jediná Klárka a tá má 6 rokov. Nakonec ani to počasie nebolo najhoršie. Velká zzzzzimmmma bola iba v piatok, kedy sa to len pozvolna zbieralo. Urobili sme iba základné prípravy, nachystali všetko čo bolo treba do „kuchyne“, natiahli elektriku, pripravili ohnisko a pokosili najfrekventovanejsiu oblasť. Večer bol fajn, posedeli sme pri ohníčku a pokecali.
Vinco mal hromadu zážitkov a hlavne! prišla babina, takze než sa dokotúľal do postieľky bolo uz dávno po tom správnom čase a chalanisko bol celkom čerstvý, tak sme ho po nejakej tej chvíli zase vylovili a sedel s nami pri ohni az do tmy tmúcej. Konečne videl hviezdičky a potom zaspal asi za tri minuty....tak toto by som mohla. Lenže v noci asi ako bol preťažený sa zobudil a asi polhodinu plakal. Potom zase zaspal, ale keď sme sa o pol deviatej konečne dostali my dvaja posledný spachtoši z peliešku, bola už práca v plnom prúde. A urobil sa jej obrovsky kus. Prinesený krovinorez aj motorová píla boli nažhavené v kuse, popálila sa hromada všelijakého chrastia , pozostatku to našeho boja s prírodou a hlavne chalani vykopali naložili a vyvozili asi 4x10 metrový, dobre 30cm vysoký nános zarastený trávou. Tým pádom to okamžite začalo vyzerať desne civilizovane, lebo bola odhalená celá príjazdová cesta do garáže. Do tej doby, teda doobeda, pri príležitosti ktorého bol bleskurýchle zlupnutý celý Segedín o objeme 8 litrov, bolo počasie ideálne na prácu, pod mrakom, trochu pofukovalo. Poobede, kde sme sa nachystali na stavanie týpý, postavili kolovú konstrukciu a nachystali všetky náležitosti, začalo ako naschvál pršať. Nakonec sa počasie aspon na chvíľku vykašlalo na tú buzeráciu a nechalo nás ten wigwam aspoň postaviť. Prítomný Indoši to mali raz dva a všetko zrazu zmenilo prespektívu. Dúfam, že sa vydarili fotky, pretože moje oko videlo, novučičké žiariace týpko na pozadí zamračenej krajiny....fotka ako z National Geographic. Teda fakt dufam, že fotky sa vydaria a aj k nám nejaké dorazia lebo došlo k chybe v operačnom systéme a náš foťák sa nezúčastnil. Bolo zjavné, že napríklad moji rodičia absolútne nepočítali s tým, že je to také velké a strávili tam aj s Vinkom dost vela času, celý uveličený. Zvlášť sa im pozdávalo keď sme ho vyskladali paletami a položili tam koberec. Moj otravný otec začal hned s parafrázami na vojenské stany stredovekej európy :o)
Bolo uz k večeru a tak som naložila decko dedovi a babine do automobilu a odoslala ho do Brna stráviť s nimi našu premiérovú oddelenú noc. To aby maminka mohla bez stresu kaliť. Zvládli sme to obaja k plnej spokojnosti ale napriek tomu, že som sa tešila ako budem, dlho a bez budenia spať som sa zobudila na minutu presne ako Vinko.
Ale šup naspať k večerným udalostiam. Ono samozrejme zase začalo pršať a to tak že dosť. Nezostalo nam nič iné, len zvoliť spoločenskú úpravu a to naše panenské teepee pokrstiť. Upravili sme priestor, preniesli oheň a po odčítaní opadlíkov, ktorý odišli, alebo sa potichu vytratili nás tam sedelo okolo ohňa skoro dvadsať a bolo to moc fajn. Aj slniečkové a teplučké ráno sa vydarilo a ešte sa hodne porobilo. V konečnom dosledku to bola jedna veľmi príjemná akcia. Spolu tam bolo aj bez tých asi 15 zbabelcov čo sa zľakli nejakého toho skoromrazíku 35 človiečikov, zlupli sme 8litrov toho báječného Segedínu, daľších 8 litrov utopencov a asi 5kg fazulovej pomazánky. Všemožné prinesené dobroty a tých cca 20kg chleba ani nepočítam. Bečka sa vypila aj trochu toho vína.
Okolo obeda, keď plátno preschlo, sme ten náš letný domov zase zbúrali. Bolo nám to trocha ľúto, ale nebudeme tam bývať ešte dva-tri týždne a ono by mohlo dojsť k nejakej ujme. Tak mi zostáva iba dúfať, že sa mi to nabudúce podarí jako správném indiaánskej squaw postaviť aspon trochu uspokojujúco.
HOWGH!
|
