Prajem vsetkym pekny vecer a to najma tym, ktorych deticky uz chrnia.
Slubila som, ze napisem dalsiu z mojich podrobnych sprav a to tentokrat o jesennej dovolenke, ktoru sme si dopriali v poslednom tyzdni.
Udalost prva – odchod. Zdanlivo je to banalitka, ale ak ma niekto skusenost s manzelom pracujucim v nepresne urcenych terminoch , lahko pochopi ako som zajasala, ked sa ani posledny den pred odchodom neobjavila a sprava o odklade. Treti krat by som uz asi zurila. Vazne. Vlastne som ani nebalila tyzden dopredu ako to mam so svojou cestovnou horuckou v zvyku. Asi, ze som tomu stale neverila. O to viac som sa pobavila v sobotu, ked som sa pokusala do jedneho dna vtesnat nakupy, pranie, balenie a vencenie dietata, ktore si samozrejme vybralo svoju davku netrpezlivosti prave teraz. Napriek nepriazni osudu som asi o pol desiatej vecer (alebo pol jedenastej?) prehlasila, ze sme hotovy. Uplne. :o)) A neviem ci tomu uverite, ale ani sme nic nezabudli.
Takze v sobotu rano na budik vstat, nakrmit sa a hurrraaa konecne sme zase niekde na ceste. Tentokrat som radikalne zamietla v nasom oblubenom jesennom termine dalsiu dovolenku na Slovensku. Ono uz je nacase sa trochu zoznamit aj s ceskymi krasami, ze?! Vyrazili sme teda z Brna smerom na Svitavy a este pred obedom sme si urobili krasnu prechadzku po historickom centre a zidovskom meste v Boskovicich. Mame to na doplutie, ale nikdy som tam nebola a je tam naozaj krasne. Dalej sme smerovali na Chocen. Muzik niekde vycital uzasny trek okolo chocenskeho potoka. Kde to netusim a som zvedava aky potok sa z toho nakoniec vykluje, ale v Chocni sme nijaky nenasli. Iba ak by onen potok bola Ticha Orlice co je riecka s carokrasnymi zakutiami, literarne povedane, hi. Potok nebol bola rieka tak sme sa prisposobili a presli sme sa s prestavkami na vyvadzanie na ihrisku a luke. Najlepsi moj zazitok sa vztahuje ku skalam nad riekou. Oni su totiz OPUKOVE. Takze som do ceskeho slovnika pridala dalsi termin a teraz uz konecne viem po com, ze to tie dve jesterky lozia. ;o) Po navrate kaficko a supky dalej nech sa posunieme niekam do prirody a stihneme posledne krasne dni. Zakotvili sme kratko pred zotmenim na kraji rubaniska niekde po ceste, priblizne pred Nachodom. Stihli sme si este uvarit veceru a potom sme uz uspavali kluka. Trvalo to trochu dlhsie ale slo to. Pre osoby neznale situacie – na cestu sme vyrazili s ciastocne zobytnenou dodavkou. Takze sme spinkali na matracoch a tahali so sebou milion veci, ktore by nas ani nenapadlo vlacit v batohoch na chrbte. Rano sme sa isli s Vincom a Pongou prejst po lese, ci nenajdeme nejake hribiky. Nenasli. Ostatne za cely tyzden sme nasli iba tri, ale aj to sa pocita. Zato sme, ale objavili hromadu smrekovych sisiek a do Vinkovho slovnika pribudlo nove slovicko. Tym najroztomilejsim sposobom vyslovuje so sirokym usmevom makkucko a trosku sislavo SISKA. No neni on genialny!
Pokracovali sme v ceste a kratko pred obedom sme dorazili do malinkej dedinky....eee...akoze sa to ono....Slavne sa to volalo a je to jeden z vychodiskovych bodov pomerne malo znamej oblasti a skalneho mesta Broumovske steny. Lezia celkom na hranici a pripadne vyhlady sa otvaraju aj na polsku stranu. Vinco ale zaspal dost neskoro, takze na samotny trek sme vyrazili v desne nestandartnom case niekedy po stvrtej. Skaly su tam nadherne cesticky su prakticky dlazdene a strze su tam temne a hlubokeeee. Trek to bol paradny, len sme na prvy krat teda prilis hnali. Nebola som zrovna rozchodena, ale aby sme niekde nezatmeli davali sme tomu tempu az moc. Na hrebienok nad Slavnym sme prisli na zapade slnka a ako odmenu sme dostali krasne pohlady. Na spanok bol este cas vdaka neskoremu vstavaniu nasho dietika, tak sme este zlupli pripravenu veceru a posunuli sme sa do Teplic nad Metuji. Spali sme na kraji mesta, na parkovisku priamo pri zaciatku znacky na planovany zajtrajsi trek a asi 50m od obchodu, takze nez sme sa rano s prckom vykulili z pelisku mali sme „na stole“ cerstve pecivko.
|
