|
|
|
dovolenka okt/2004 II. |
|
| Autor: Samy***Vinco5/03***Grétka7/07 , 13.7.2005 | |
| | Trek zacal malinko nepohodlnym stupanim, ale celkom rychlo sme sa dostali na nieco ako planinu. Cesticka viedla pomedzi skaly, brezove a zmiesane hajky a velke plochy uz vadnucich cucoriedok. Skvele bolo, ze sme ich este zopar nasli. Bo krasny slnieckovy den a cesticka medzi zrzavo cervenymi cucoriedniskami machom skalami a kapradinami bola taka krasna, ze som znova myslela na to ake priznacne je pre september ceske oznacenie zari. Lebo zaariii. Ackolvek je oktober tudiz sice zari, ale tentokrat rijen. Chi! Bolo to ale bohovsky novozelandske teda ak viete co tym myslim. Na zaver este 5 kilometrovy okruh Teplickym skalnym mestom. Neskutocne. Clovek si sice oproti Adrspachu musi trosicku zajst aby sa tam dostal, ale stoji to zato. Maly sa snazil a hrdinsky slapal kolko sa dalo, teda kolko sme ho nechali. Bohuzial ale hlavne v prvej polovicke treku, lebo sme stratili boticku a zvysok cesty mal Vinco na nohe akusi onucu z tatkovej satky, ale islo mu to aj s tou. Kratko pred koncom cesty zaspal v nosici a my sme sa pomerne utahany vratili k autu a presunuli sa este do konca svete zvaneho Studnice. Tam sme nase obydlie upratali a presli sa hlbokanskym ihlicnatym lesom. Akoze inac nase psisko vysnorilo srnu a uz aj bolo prec. Za chvilku sa pes vratil, ale kratko nato sa ozval z dialky vystrel. Teda ked ma na svedomi nejaku ubohu srnku tak to ma ten pes pekny karmicky prusvih. Tato noc nebola najlepsia asi sme spali na nejakych divnych prudoch...alebo, ze by to bolo tou srnkou? Rano presun do Adrspachu. Chlapci mi dali volno a sami isli do skal. Urobila som generalku a dala si na poslednom slniecku pivko a precitala nejake tie poviedocky, zlaty Bradbury. Nakoniec uz ma aj tak svrbeli ruky a pozerat na skaly, ktore sme este pred tromi rokmi liezli by ma si zas tak uplne nepotesilo. Uz aby sme na nejku zase siahli (ospravednte ma prosim toto bol podryp urceny predovsetkym pre babicky a inych potencialnych babysitterov). Ked sa chlapci vratili a to teda si po styroch hodinach presunuli sme sa zaspavacim tempom na Ostas. Kluk bul silene utahany tak spal dlho a ja som si konecne uzila davnu predstavu o slecnom jesennom dni prelezanom na luke s knizkou. K tomu deka,dzus a chipsy od muzika. Tolko k tretiemu vyrociu svatby. Podvecerny vylet do skalneho Bludiste na Ostasi len zdokonalil tento krasne prezity den a aj Vinko bohatsi este o zazitky s koko a beee krasne zaspal pomerne skoro. A my ovineny s nim. Nad ranom uz prsalo a tak sme sa podla hrubeho planu zacali posuvat zapadnym smerom, aby som si uzila aj civilizaciu. Zakotvili sme nedaleko Karlstejna u stareho kamarata s planom na prazskej patek. Dekontaminovali sme seba aj maleho cloveka a stravili akoze inak skvely vecer. Rano bolo hnusne, sedivo, slizko a supinato. Ale do Prahy sa islo. Prezieravo vlakom a decko z toho malo zazitok. Celych dvadsat minut robil s-s a u-uu. Je mi jasne, ze Karlov most je jedna z hlavnych prazskych atrakcii, ale stravili ste niekto znacnu cast prehlidky mesta POD mostom? Kampa za dazda. Husteho. Mokreho. Vlezleho. Studeneho. Nedopadlo to ale nakoniec najhorsie, prsat prestalo a celkom sme si to uzili, dokonca som vyuzila aj sluzby pre deti a zohrievali sme sa asi hodinku v Tramtarii. Vdaka tomu a tatkovej odvahe jazdi teraz kluk uplne bez problemu na smyklavke/skluzavce. :o) Popoludni sme sa vratili vlakom k autu a po rodinnej rade sme zamierili domov. Spali sme niekde u Benesova a bolo to dobre. Hlavne rano ked nam pocas mojho prezliekania vpadol do auta miestny typek a asi pol hodinu na nas hovoril. Bola to celkom samota.......teda co my sme sa vselico dozvedeli. Celu cestu sme zakoncili paradnym kupanim v Kurimi na bazene. Vinco bol takto prvykrat a fakt sa mu to pacilo. Striedali sme sa pri nom a tak sme si zaplavali aj my. Po pol hodine uz cvakal zubami ale z vody sa mu nechelo. V satni este stihol rozobrat kanalovy kryt a mohli sme ist. Zo srandy sme si v predsali bazenu zahrali s muzikom na takom tom trenazeri na rallye. Teda byt tam nejaky policajt mam po vodicaku. Dobre sme sa pri tom vyblaznili a ked som sa prebrala zo sustredenia boli sme obklopeny miestnymi majstrami vo veku okolo 11 rokov, ktori nam to vzapati ukazali. Celkovy zaver je ze sme si to uzili a uz sa tesim najbliszie. Luba |
|
Zobrazeno doposud 238 x.
|
|
