Pred zavedením očkovania proti hepatitíde B do povinného očkovacieho kalendára vypracoval na pokyn ministerstva zdravotníctva tým lekárov (na čele s MUDr. Jaroslavom Helclom, DrSc.) štúdiu, ktorá mala zhodnotiť prínos zavedenia tohto očkovania medzi povinné. Jej závery však znejú jednoznačne proti zavedeniu plošného očkovania:
· očkovanie novorodencov HBsAg pozitívnych matiek má veľmi dobrý efekt a nie je preto vhodné zavádzať plošné očkovanie novorodencov.
· vo vekových skupinách 15-19 a 20-24 rokov je výskyt ochorenia klesajúci. Vzhľadom k možnej vnútrožilovej narkománii a aktívnemu sexuálnemu životu može nastať v tejto vekovej skupine v budúcnosti nárast hepB. Nedá sa preto vylúčiť situácia, že bude nutné zavedenie plošného očkovanie pre dospievajúcu mládež.
· súčasnou prioritou (rok 1995) je pokračovať v strategii očkovania vybraných rizikových skupín obyvateľstva, do ktorých by sa mali zaradiť osoby s úzkym kontaktom s chorým na hepB, nosičom HBsAg, a vybrané skupiny diabetikov. [9]
Plošné očkovanie proti tejto chorobe v kojeneckom veku má ešte jeden pomerne významný nedostatok. Z nedávnych štúdií vyplýva, že pri očkovaní v kojeneckom veku dochádza po 10 rokoch k poklesu špecifických protilátok, a to až u 40% očkovaných. Tak sa stane, že 10-15 ročné deti, hoci absolvovali základné očkovanie tromi dávkami vakcíny, nie sú pred hepatitídou B pri vstupe do kritického veku dostatočne chránené. [10], [2]
Z uvedeného vyplýva, že táto choroba je z hľadiska prechodu do chronicity pre deti nebezpečnejšia, pretože čím skôr sa dieťa nakazí, tým väčšia je pravdepodobnosť, že prejde do chronickej fázy, kde hrozí poškodenie pečene. Napriek tomuto nebezpečenstvu však bolo pred zavedením povinného očkovania riziko nakazenia detí z nerizikových rodín zanedbateľné, postačilo vyhľadávanie a očkovanie rizikových osôb, čo potvrdila aj odborná štúdia. Na druhú stranu nežiadúce účinky očkovania proti hepattíde B sú významné a svojim výskytom prevyšujú prínos so zavedenia povinného očkovania. Preto mi nedá, aby som si nekládla otázku: bolo rozhodnutie o jeho plošnom zavedení dostatočne odôvodnené? Ako toto očkovanie uskutočnené v kojeneckom veku ochráni dospievajúcu mládež, keďže účinok tohoto očkovania je len 5 možno 10 rokov? Skutočne tým štát sledoval len prospech našich detí?
Zdroje:[1] Krekulová L., Řehák V.; Virové hepatitidy; Triton 2002
[2] Posilující očkování proti virové heptitidě typu B; www.vakciny.net
[3] Smetana J.; Epidemiologie virových hepatitid, vakcinace
[4] Souhrn údajů o přípravku, Engerix-B, www.vakciny.net
[5] Hirte M.; Očkování, pro a proti; Fontána 2002
[6] Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR
[7] Podešvová H.; Postup péče o novorozence HBsAg pozitivních a anti-HCV pozitivních matek; 2007
[8] Rožnovský L., Orságová I.; Postexpoziční očkováví proti virové hepatitidě B; 2006
[9] Helcl J.; Podklady pro strategii očkování proti virové hepatitidě typu B v ČR - Závěrečná zpráva
[10] Ochrana po očkování proti hepatitidě typu B ubývá; www.vakciny.net
Ludmila (autorka nie je lekárka) |