Re: Kapesné - zase a znovu

Máme štyri deti, vek 14, 12, 9 a 5 rokov. Vreckové majú tri staršie deti 1 € (asi 25 Kc) týždenne - ale je podmienené splnením drobných povinností. Medzi tie patrí postlať si ráno svoju posteľ, udržiavfať si poriadok vo svojich veciach v skrini, a každý deň má niekto povysávať detskú izbu a umyť dlážku v kuchyni. Pokiaľ sa na to napr. syn vykašľal a robila to zaňho dcéra, tak jeho vreckové šlo jej. (Urobil to len raz). Tak funguje určitá disciplína - totiž že domov nie je hotel, kde upratuje a robí len mama. Niečo vedia urobiť aj oni a vedia, že si vreckové takto nejakým spôsob zaslúžili. Ako pozitívum vidím aj to, že jednak sa učia hospodáriť s tým, čo dostanú - zatiaľ to neutratili na blbosti, naučili sa poznať aj hodonotu vecí. Kúpili takto niečo z výletu či exkurzie, mali radosť, že každému niečo doniesli. Alebo sa tešili, keď mohli na Vianoce urobiť radosť darčekmi, ktoré kúpili sami. Dcéra si kupuje aj korálky a galantériuk, vyrába rôzne veci. Samozrejme, keď niečo potrebujú, tak im to kúpime, aj tieto materiály na tvorenie nemám problém kúpiť, ale dcéra mi povedala - mami vieš, ale to je dobrý pocit, že som si to mohla kúpiť sama a nemusím všetko pýtať... proste učí sa hospodáriť. Najmladšej peniaze nedávame, beztak si ich nevie spočítať, ale z času na čas jej kúpim pre radosť nejakú drobnosť, ktorú si vyberie. Napr. takto sme kúpili servítky do zbierky a pod.
Nedávno zas prišli synovia s túžbou kúpiť stolný Stiga hokej. Keďže stojí okolo 100 €, bolo to pre nás naraz priveľa. Na inzerát našli za polovičnú cenu a dohodli sme sa, že polovicu si zaplatia zo svojho a polovicu dáme my. Začali si naň šetriť dvaja, potom im pridala aj dcéra - takže traja si našetrili asi za dva mesiace a myslím, že si takto nadobudnutú vec viac vážia.



Najmensia ma za ulohu skontrolovat ulozene topanky na chodbe a rada umyva umyvadlo. Jej