Mirka 28, ročná dcera | •
|
(13.8.2001 18:22:11) Som na odpoveď veľmi zvedavá. My máme tiež takého malého tyrana. Doma ju to nebaví, nudí sa. Nad hračkami dlho nevydrží. Ak jej nejakú podám aby sa hrala zlostne na mňa pozrie a hračka končí v kúte. Pomáha ale čítanie leporela. Básničky, rečňovanky, pesničky, ukazovanie obrázkov a napodobovanie zvierat (vieme už psa, mačku, slona, hada, hrdličku, včelu, vevričku čo robí hop-hop, rybu ako otvára ústa, slimáka ako vystrkuje rožky a raka ako štiká klepetami). Skúste niečo také. Ináč u nás je vrcholom zlosti pišťanie (silné a dlhé). Dúfajme že z toho tie naše princezničky vyrastú a neostanú na ocot.
|
Zuzana Risko, mala 2rocna nezbednicka | •
|
(22.8.2001 3:02:05) Aj nasa dcera Alexandra si vymaha veci placom. Niekedy ma udrie od zlosti, lebo jej nieco nedovolim. Snazim sa mat trpezlivost a nevsimat si to ale niekedy to nejde a tiez neviem ci ignoracia je to spravne riesenie. Vzdy ked sa takto sprava, snazim sa jej dohovorit, ze taketo spravanie nie je pekne a musi sa mi ospravedlnit. Volame ju "herecka", lebo skutocne na nas hra a skusa co si moze dovolit. Mame to o to tazsie, ze cely den je v skolke a ked s nou chceme stravit tych zopar hodin denne vecer, namiesto toho aby sme sa zabavili musime vychovavat. Kedze zijeme v USA a nemame nablizku rodicov, mnohokrat sa nemame s kym poradit a nevieme ci robime spravne. Fyzicke tresty neuznavame a tak to riesime dohovaranim a takzvanym "time out", ked ju posleme na dve minutky do jej izby, aby sa ukludnila a mala cas sa zamysliet nad svojim spravanim. Toto vzdy zaberie. Po chvili uz krici z izby: Mami lutujem.
|
|
|