Otázka
Odpověď
Gymnastika
19.10.2004 4:57:37 Alexandra, dcérka (takmer 6)
Milá pani doktorka, rada by som sa poradila o nasledujúcom probléme. Moja šesťročná dcéra chodí od štyroch rokov na modernú gymnastiku, od piatich aj na balet, momentálne už 5 - 6 krát týždenne. Je to jej veľká láska a ona sama je podľa tréneriek, rozhodkýň aj učiteľky baletu zriedkavý a výnimočný talent. Okrem mimoriadnych fyzických predpokladov je nej aj obrovský vzťah k tancu aj gymnastike. Som ale stále toho názoru, že ak by čokoľvek nestíhala, alebo nevládala, bez váhania ju odhlásim, vždy som ju viedla systémom "nechceš - nemusíš, skúsime to inak". Je totiž súčasne aj v prvej triede náročnej jazykovej školy a povinností jej naozaj pribudlo, hoci ich zatiaľ zvláda s ľahkosťou a veľkou chuťou.
Zatiaľ vlastne všetko išlo hladko, až na posledné dva mesiace gymnastiky. V septembri tohto roku začala dcéra chodiť do inej TJ ako predtým, pretože výkonnostne napredovala tak, že začala potrebovať profesionálnu reprezentačnú trénerku, preradili ju teda k starším dievčatkám (8 - 10 ročným). Po niekoľkých tréningoch tam však odmietla chodiť, že sú tam staršie dievčatá, ktoré vedia lepšie cvičiť a jej sa ako najmenšej a novoprišlej vysmievajú a že trénerka kričí a keď niečo dcéra nevie, že ju pred ostatnými vykričí. Po dohode so šéftrénerkou sme ju teda dali inde k mladším dievčatkám. Tam sa však nevyvíjala - skôr naopak začala preberať zlé návyky, a tak sme na radu šéftrénerky zmenili oddiel po tretíkrát.
Už vtedy som vedela, že to nie je šťastné riešenie a poprosila som (od septembra už tretiu) trénerku, nech na malú nekričí a nevyčíta jej ak niečo urobí zle, že je na to veľmi citlivá. Veľmi citlivo reaguje aj na preteky - minulý rok ju trénerka tak vyhecovala, že dva dni pred pretekmi skončila so zvracaním na infúziách v nemocnici. Pretekala zoslabnutá a o dve kilá ľahšia (nikto ju nenútil, ona sama na tom trvala!)Snažím sa dcéru pritom v čo najvyššej miere podporovať, chváliť a nesiliť celú situáciu, bola som aj proti tomu, aby pretekala, no ona sama veľmi chcela. Na dokreslenie - dcéra je naozaj úžasne ochotné a šikovné dieťa, na ktoré nikdy nebolo treba ani len zvýšiť hlas, vychovávame ju s láskou a rešpektom k jej želaniam.
Niekoľko tréningov bolo všetko v poriadku, až do včera. Ambiciózna trénerka postavila dcéru do čela choreografie spoločnej skladby, hoci malá trénuje v tomto oddieli iba desať dní a ostatné dievčatá majú pred ňou prirodzený náskok (ktorý by však o pár tréningov dobehla). A opäť krik, upozorňovanie na chyby. Už na tréningu dcéra plakala, po ňom úplne usedavo. A opäť odmieta nielen nácvik spoločnej skladby, ale aj celú gymnastiku, počas celej cesty domov i pri zaspávaní mi to opakovala a v noci sa s tým a s plačom zobudila.
Šéftrénerke som teda večer zavolala a povedala, že mi je ľúto, ale že malá nechce ďalej cvičiť a že teda končíme a povedala som jej dôvody, na čo ona reagovala, že dcéra nemôže byť taká citlivka a rozmaznaná padavka, že jej to v živote nepomôže, že ak chcem aby športovala tak musím aj ja zabojovať a ju zo začiatku nútiť, že sa to časom poddá, že mali mnoho takých detí a hoci aj s plačom, ale na tréningy chodili a časom z nich boli vytrvalé a zdravo ambicózne dievčatá, že malá je obrovský talent a neskôr by mi vyčítala že som ju neprinútila.. atď. podobné reči asi to poznáte, dosť nepríjemne ma zaskočili aj keď viem, že to trénerka nemyslí zle a že to sú asi metódy, ktorými hecujú rodičov malých vrcholových športovcov.
Takže teraz neviem, čo mám robiť. Či ďalej trvať na tréningoch napriek odporu dcéry, či rešpektovať jej nechuť a nechať ju, aby bola šťastná bez gymnastiky, pretože balet na ktorý chodí 2 x do týždňa ju baví a je tam rada. Meniť ďalší oddiel už nechcem a vlastne sa ani nedá, skutočne dobré sú len 2 - 3, inde to nemá zmysel.
Ak skončí s gymnastikou teraz, napriek veľkým danostiam sa k nej už pravdepodobne nevráti - gymnastky začínajú v 4 a výkonnostný vrchol majú v 14 - 15 rokoch. Je to veľká investícia od rodičov - časová, organizačná, citová i finančná -mám to podstupovať ďalej keď metódy vrcholového športu už u týchto malých detí sú také brutálne?
Bývalý manžel, ktorý má dcéru bezvýhradne rád hovorí, že on bude rešpektovať jej rozhodnutie a nechce stavať vlastné ambície proti dieťaťu. V podstate s ním súhlasím, aj keď vo mne hlodajú pochybnosti - čo ak má trénerka pravdu?
Dúfam že mi aj tentoraz poradíte tak, ako to bolo v prípade odkladu školskej dochádzky. Aj Vaša odpoveď mi pomohla rozhodnúť sa dať dcéru do školy. Teším sa na Váš názor.
Lexi
Zatiaľ vlastne všetko išlo hladko, až na posledné dva mesiace gymnastiky. V septembri tohto roku začala dcéra chodiť do inej TJ ako predtým, pretože výkonnostne napredovala tak, že začala potrebovať profesionálnu reprezentačnú trénerku, preradili ju teda k starším dievčatkám (8 - 10 ročným). Po niekoľkých tréningoch tam však odmietla chodiť, že sú tam staršie dievčatá, ktoré vedia lepšie cvičiť a jej sa ako najmenšej a novoprišlej vysmievajú a že trénerka kričí a keď niečo dcéra nevie, že ju pred ostatnými vykričí. Po dohode so šéftrénerkou sme ju teda dali inde k mladším dievčatkám. Tam sa však nevyvíjala - skôr naopak začala preberať zlé návyky, a tak sme na radu šéftrénerky zmenili oddiel po tretíkrát.
Už vtedy som vedela, že to nie je šťastné riešenie a poprosila som (od septembra už tretiu) trénerku, nech na malú nekričí a nevyčíta jej ak niečo urobí zle, že je na to veľmi citlivá. Veľmi citlivo reaguje aj na preteky - minulý rok ju trénerka tak vyhecovala, že dva dni pred pretekmi skončila so zvracaním na infúziách v nemocnici. Pretekala zoslabnutá a o dve kilá ľahšia (nikto ju nenútil, ona sama na tom trvala!)Snažím sa dcéru pritom v čo najvyššej miere podporovať, chváliť a nesiliť celú situáciu, bola som aj proti tomu, aby pretekala, no ona sama veľmi chcela. Na dokreslenie - dcéra je naozaj úžasne ochotné a šikovné dieťa, na ktoré nikdy nebolo treba ani len zvýšiť hlas, vychovávame ju s láskou a rešpektom k jej želaniam.
Niekoľko tréningov bolo všetko v poriadku, až do včera. Ambiciózna trénerka postavila dcéru do čela choreografie spoločnej skladby, hoci malá trénuje v tomto oddieli iba desať dní a ostatné dievčatá majú pred ňou prirodzený náskok (ktorý by však o pár tréningov dobehla). A opäť krik, upozorňovanie na chyby. Už na tréningu dcéra plakala, po ňom úplne usedavo. A opäť odmieta nielen nácvik spoločnej skladby, ale aj celú gymnastiku, počas celej cesty domov i pri zaspávaní mi to opakovala a v noci sa s tým a s plačom zobudila.
Šéftrénerke som teda večer zavolala a povedala, že mi je ľúto, ale že malá nechce ďalej cvičiť a že teda končíme a povedala som jej dôvody, na čo ona reagovala, že dcéra nemôže byť taká citlivka a rozmaznaná padavka, že jej to v živote nepomôže, že ak chcem aby športovala tak musím aj ja zabojovať a ju zo začiatku nútiť, že sa to časom poddá, že mali mnoho takých detí a hoci aj s plačom, ale na tréningy chodili a časom z nich boli vytrvalé a zdravo ambicózne dievčatá, že malá je obrovský talent a neskôr by mi vyčítala že som ju neprinútila.. atď. podobné reči asi to poznáte, dosť nepríjemne ma zaskočili aj keď viem, že to trénerka nemyslí zle a že to sú asi metódy, ktorými hecujú rodičov malých vrcholových športovcov.
Takže teraz neviem, čo mám robiť. Či ďalej trvať na tréningoch napriek odporu dcéry, či rešpektovať jej nechuť a nechať ju, aby bola šťastná bez gymnastiky, pretože balet na ktorý chodí 2 x do týždňa ju baví a je tam rada. Meniť ďalší oddiel už nechcem a vlastne sa ani nedá, skutočne dobré sú len 2 - 3, inde to nemá zmysel.
Ak skončí s gymnastikou teraz, napriek veľkým danostiam sa k nej už pravdepodobne nevráti - gymnastky začínajú v 4 a výkonnostný vrchol majú v 14 - 15 rokoch. Je to veľká investícia od rodičov - časová, organizačná, citová i finančná -mám to podstupovať ďalej keď metódy vrcholového športu už u týchto malých detí sú také brutálne?
Bývalý manžel, ktorý má dcéru bezvýhradne rád hovorí, že on bude rešpektovať jej rozhodnutie a nechce stavať vlastné ambície proti dieťaťu. V podstate s ním súhlasím, aj keď vo mne hlodajú pochybnosti - čo ak má trénerka pravdu?
Dúfam že mi aj tentoraz poradíte tak, ako to bolo v prípade odkladu školskej dochádzky. Aj Vaša odpoveď mi pomohla rozhodnúť sa dať dcéru do školy. Teším sa na Váš názor.
Lexi