Otázka
Odpověď
Návrat k období vzdoru
12.12.2004 21:49:32 Alexandra (dcéra 6)
Milá pani doktorka, pred časom ste mi odpovedali na otázku o odklade školy a gymnastike a ja sa na Vás s nádejou obraciam znova.
Moja milá, rozumná, disciplinovaná a pohodová dcéra sa už niekoľko týždňov - teraz, v 6 a pol roku akoby vracia do obdobia vzdoru spred troch rokov. Ničí veci, láme ceruzky, hádže hračky do smetí, zlostí sa, trucuje, zatína sa, papuľuje a trvá veľmi dlho, kým ju dokážem upokojiť a vrátiť k normálnemu správaniu. Sama o sebe hovorí, že je "zloba, ničomník, nula"! A aj jej kresby pripomínajú kresby trojročného dieťaťa, kreslí halabala, akoby zúrivo a potom papiere pokrčí a hodí do koša, že je to "škaredé a hnusné".
Zatiaľ viem ako to zvládať, venujem jej ako vždy lásku, pozornosť, objatia, podporu a chválim ju vždy a nikdy nekritizujem. Niekedy používam príbehy, niekedy sa hráme že je "vymenená" a ja čakám, kedy sa vráti "tá moja" (vted mi rozpráva ako ju ježibaba začarovala a nemohla prísť), ale je to strašne náročné, citovo vyčerpávajúce a znepokojuje ma to. Dnes som vybuchla aj ja a po prvý raz v živote dostala po zadku. Strašne ma to mrzí a najmä to, že ona má celý deň odo mňa taký dospelácky odstup, akoby mi viac neverila.
Je to preto, že išla do školy predsa len nezrelá? Alebo kladie na ňu škola, balet, deti alebo gymnastika privysoké nároky? Alebo som urobila niekde chybu ja? Je to podľa vás normálne? Čo sa mohlo stať?
Budem vďačná za každý podnet.
S pozdravom
Lexi
Moja milá, rozumná, disciplinovaná a pohodová dcéra sa už niekoľko týždňov - teraz, v 6 a pol roku akoby vracia do obdobia vzdoru spred troch rokov. Ničí veci, láme ceruzky, hádže hračky do smetí, zlostí sa, trucuje, zatína sa, papuľuje a trvá veľmi dlho, kým ju dokážem upokojiť a vrátiť k normálnemu správaniu. Sama o sebe hovorí, že je "zloba, ničomník, nula"! A aj jej kresby pripomínajú kresby trojročného dieťaťa, kreslí halabala, akoby zúrivo a potom papiere pokrčí a hodí do koša, že je to "škaredé a hnusné".
Zatiaľ viem ako to zvládať, venujem jej ako vždy lásku, pozornosť, objatia, podporu a chválim ju vždy a nikdy nekritizujem. Niekedy používam príbehy, niekedy sa hráme že je "vymenená" a ja čakám, kedy sa vráti "tá moja" (vted mi rozpráva ako ju ježibaba začarovala a nemohla prísť), ale je to strašne náročné, citovo vyčerpávajúce a znepokojuje ma to. Dnes som vybuchla aj ja a po prvý raz v živote dostala po zadku. Strašne ma to mrzí a najmä to, že ona má celý deň odo mňa taký dospelácky odstup, akoby mi viac neverila.
Je to preto, že išla do školy predsa len nezrelá? Alebo kladie na ňu škola, balet, deti alebo gymnastika privysoké nároky? Alebo som urobila niekde chybu ja? Je to podľa vás normálne? Čo sa mohlo stať?
Budem vďačná za každý podnet.
S pozdravom
Lexi
V její náručí
