Otázka
Odpověď
Psychomotorické zaostávání
30.10.2005 19:54:38 Daniela Chrenová, 14-mesačná dcérka Linda
Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o radu či “len“ povzbudenie. Ide o našu štrnásť-mesačnú dcérku Lindu. Je to naše prvé dieťatko, narodené v 39. týždni, záhlavím, p.hm. 2930g/p.d. 50 cm, kriesená nebola, AS 10/10, popôrodná adaptácia v norme. Od siedmich mesiacov je sledovaná pre zaostávanie PMV, cvičíme Vojtovou metódou, ale nakoľko bolo povedané, že to dobehne, „nie je ju treba trápiť“ tak len 2x týždenne. Neurologický nález: axiálny hypotonus, retardácia PMV na úrovni II. trimenonu. Na EEG vyšetrení sa epileptické grafoelementy nezapísali, základná aktivita veku primeraná, CT mozgu má tiež v poriadku. Metabolický skríning je v poriadku, endokrinologické testy v poriadku, na genetike sa vyjadrili, že Linda nemá žiadne fyziologické zmeny, ktoré by nasvedčovali nejakému syndrómu, výsledky budú až v decembri. Pri opätovnej kontrole sa neurológ vyjadril: „Ide o zdravé dieťa, ktoré potrebuje svoj čas – chodiť bude, len nikto nevie kedy, treba rehabilitovať.“ Linda je usmievavé dievčatko, čulé, i keď pôsobí veľmi lenivo alebo pohodlne, siaha za predmetmi, verbálne sa vyjadruje len slabikami, zrak má v poriadku. Má rada len polohu na chrbátiku, chytá si nožičky a aj si ich dáva do pusy. Od 4. mesiaca sa pretáča na bok, od 6. mesiaca sa vie pretočiť z bruška na chrbátik a vzoprie sa na lakte, od 10. mesiaca sa pretočí na bruško do obidvoch strán, sedí len s oporou. Od 11 mesiacov začala spávať na boku. Inak sama nesedí a teda sa ani neposadí, neplazí sa, nestavia sa. Napriek pomalému vývoju, stále máme pocit, že ide dopredu. V súčasnosti cvičíme intenzívne vojtovou metódou v Olomouci. Chodíme na cvičenia pre rozvoj psychomotoriky, je sledovaná psychiatrom. Od 5. mesiaca ju masírujem podľa Janky Hašplovej (absolvovala som kurz). Chodili sme plávať, ale mám pocit, že plávanie tu v Bratislave nie je zamerané pre takéto detičky. Chcela som aj začať cvičiť podľa Bobathovej metódy, ale nakoľko Linda zvláda vojtu, sústredím sa len na toto cvičenie. Ak má ešte silu, hráme sa na fit lopte.
Snažím sa pre Lindu spraviť všetko, čo je v mojich silách. Viem, že mojou hlúposťou som stratila rok – ale dúfam, že ešte nie je nič stratené. I keď žijem v neistote a v strachu, či všetko dobre dopadne – stretla som úžasných ľudí, ktorí ma povzbudzujú a dodávajú nádej.
V jednej odpovedi na e-mail ste napísali: „Je třeba podívat se do generací, mohla zde být nějaká velká bolest, o které se nemluvilo, ale buňky Vašeho těla a tělíčka malého si ji pamatují a podvědomí o ní ví.“ Pred 3 rokmi mi zomreli rodičia a ešte aj teraz to veľmi bolí – snažím sa kvôli malej na to nemyslieť, ale nejde to. Bojím sa, že jej to ubližuje.
Chcela by som sa zúčastniť Vášho plávania, ak by to bolo možné. Ďakujem veľmi pekne za Váš názor.
chcela by som Vás poprosiť o radu či “len“ povzbudenie. Ide o našu štrnásť-mesačnú dcérku Lindu. Je to naše prvé dieťatko, narodené v 39. týždni, záhlavím, p.hm. 2930g/p.d. 50 cm, kriesená nebola, AS 10/10, popôrodná adaptácia v norme. Od siedmich mesiacov je sledovaná pre zaostávanie PMV, cvičíme Vojtovou metódou, ale nakoľko bolo povedané, že to dobehne, „nie je ju treba trápiť“ tak len 2x týždenne. Neurologický nález: axiálny hypotonus, retardácia PMV na úrovni II. trimenonu. Na EEG vyšetrení sa epileptické grafoelementy nezapísali, základná aktivita veku primeraná, CT mozgu má tiež v poriadku. Metabolický skríning je v poriadku, endokrinologické testy v poriadku, na genetike sa vyjadrili, že Linda nemá žiadne fyziologické zmeny, ktoré by nasvedčovali nejakému syndrómu, výsledky budú až v decembri. Pri opätovnej kontrole sa neurológ vyjadril: „Ide o zdravé dieťa, ktoré potrebuje svoj čas – chodiť bude, len nikto nevie kedy, treba rehabilitovať.“ Linda je usmievavé dievčatko, čulé, i keď pôsobí veľmi lenivo alebo pohodlne, siaha za predmetmi, verbálne sa vyjadruje len slabikami, zrak má v poriadku. Má rada len polohu na chrbátiku, chytá si nožičky a aj si ich dáva do pusy. Od 4. mesiaca sa pretáča na bok, od 6. mesiaca sa vie pretočiť z bruška na chrbátik a vzoprie sa na lakte, od 10. mesiaca sa pretočí na bruško do obidvoch strán, sedí len s oporou. Od 11 mesiacov začala spávať na boku. Inak sama nesedí a teda sa ani neposadí, neplazí sa, nestavia sa. Napriek pomalému vývoju, stále máme pocit, že ide dopredu. V súčasnosti cvičíme intenzívne vojtovou metódou v Olomouci. Chodíme na cvičenia pre rozvoj psychomotoriky, je sledovaná psychiatrom. Od 5. mesiaca ju masírujem podľa Janky Hašplovej (absolvovala som kurz). Chodili sme plávať, ale mám pocit, že plávanie tu v Bratislave nie je zamerané pre takéto detičky. Chcela som aj začať cvičiť podľa Bobathovej metódy, ale nakoľko Linda zvláda vojtu, sústredím sa len na toto cvičenie. Ak má ešte silu, hráme sa na fit lopte.
Snažím sa pre Lindu spraviť všetko, čo je v mojich silách. Viem, že mojou hlúposťou som stratila rok – ale dúfam, že ešte nie je nič stratené. I keď žijem v neistote a v strachu, či všetko dobre dopadne – stretla som úžasných ľudí, ktorí ma povzbudzujú a dodávajú nádej.
V jednej odpovedi na e-mail ste napísali: „Je třeba podívat se do generací, mohla zde být nějaká velká bolest, o které se nemluvilo, ale buňky Vašeho těla a tělíčka malého si ji pamatují a podvědomí o ní ví.“ Pred 3 rokmi mi zomreli rodičia a ešte aj teraz to veľmi bolí – snažím sa kvôli malej na to nemyslieť, ale nejde to. Bojím sa, že jej to ubližuje.
Chcela by som sa zúčastniť Vášho plávania, ak by to bolo možné. Ďakujem veľmi pekne za Váš názor.
V její náručí
