Mám 30 rokov a velmi dlho tu blúdim na rodinke, ale zatial som len čítala a čítala a čítala:-)S manželom sme sa snažili o miminko od 1.5.2002 a konečne po 10 mesiacoch som otehotnela...a v 9.tt mala missed abortion:-(((Niesli sme to obaja strašne zle... Potom sme sa začali znovu snažit, zase od 1.5. ale roku 2003 a snažíme sa doteraz - teda rok a dva mesiace.. Priznám sa, že tabulky na STM som si vytiskla iba nedávno a v podstate poctivo meriam až tento prvý cyklus..minulý mesiac mi menzes poriadne meškal (nestáva sa mi to, neviem, čo sa dialo), ale po agolutinu som ich dostala. Práve tento víkend som to už nevydržala a mala poriadnu depku a strašne manželovi plakala.. Je to strašne dlho, čo sa snažím byt optimistická a "nemysliet na to", no a proste mi už skutočné city a pocity vyplávali na povrch.. Strašne moc potrebujem niečiu podporu (aj ked manželíka mám úplne zlatučkého)... Predtým som sa 6 rokov snažila s bývalým partnerom (neboli sme svoji) o dieta a nič.. A teraz to nejde poriadne ani s mužom, ktorý je ten pravý a ktorého som si vzala za manžela. Bol na spermiograme a je vraj "vysoko nad normu" (no jo, mladoch, 25 rokov:-) a moj hormonálny obraz bol tiež v poriadku, teraz som 12.DC a 5.-9.DC som brala Clomhexal na vyvolanie ovulácie (doktor mi ho dal poprvé). Papkám vitamínky pre snažilky (Calibrum baby plan - obsahuje aj kyselinu listovú). Dnes som bola na vyšetrení, dozvedela som sa, že folikul rastie a mám príst zase budúci štvrtok.. Popísala som toho dost a možno zmatene, ale moc by mi pomohla vaša podpora a prípadné rady.