Myslím, že túžba po miminku nie je nikdy malicherná.. Viem pochopit velmi dobre snažilky, ako si napríklad Ty aj ked ja sa snažím už tak strašne dlho.. Prešla som si všetkými štádiami od bláhového očakávania, že sa nám to podarí snád na prvý krát, po dúfanie, že možno další mesiac a další mesiac..strácanie nádeje a znovu nachádzanie viery v to, že sa dočkáme, plač, stres a nervy..sklamania z negatívnych tehotenských testov a tak.. Nie je jednoduché nemysliet na to, že chce človek miminko, ale ak si vlieva pravidelne aspon aký-taký optimizmus, tak sa to predsa len lepšie znáša.. Teraz som si vliala novú vieru v to, že pri sledovaní svojeho tela tú ovuláciu vystihnem a dočkáme sa..trošička tápem nie v teplotách, ale v stave čípku a hlienu, ale to je asi u mna sposobené tým Clomhexalom. Asi mi nabudil správne telo a tak reaguje skoro stále docela kvalitným hlienom, aj ked teploty ešte nič nevypovedajú a čípek mi jeden den makne a otvára sa a druhý den je tvrdý a uzavretý a tak stále dokola.. Mám z toho docela mišmaš, ale čo už. Priznám sa, aj ked mi trošku smutne vždy poskočí srdiečko, ked tu "vznikne" nová tehulka, aj tak mi to robí velikú radost, že sa konečne dalšia snažilka dočkala a každý mesiac stále dúfam, že sa pridám medzi ne.. Vravím si, že náš Mišpulínek (mimásek, o ktorého sme prišli) nám to tam raz zariadi:-)))