Prečítala som si tu niekoľko príspevkov o tom aké sú niektoré ženy supermatky pretože koja dieťa na verejnosti. Ja na verejnosti nekojím. Kojenie pokladám za malý zázrak a ako taký si ho s dcérkou chcem užiť v súkromí. Je to predsa tá naintímnejšia a najsúkromnejsia vec akú môžem s maličkou prežívať. Veď po celodennom zhone je to jediná chvíľka, kedy môžeme trocha vypnúť, pritúliť sa jedna k druhej a užiť si spoločne trošku kľudu a hlavne jedna druhú. Vstup do nášho uzavretého kruhu má len otecko a najbližšia rodina. Myslím si, že kojenie nie je možné degradovať len na obyčajné kŕmenie dieťaťa kdekoľvek a kedykoľvek. Dieťa pri kojení potrebuje predsa tiež svoj kľud a pohodu. Nemôže byť predsa taký problém na rok-dva prispôsobiť svoj program jeho potrebám, alebo pribaliť mu aj iný druh stravy ako je prsník /veď drvivá väčšina detí už od 6-tich mesiacov papá aj inú stravu/.
A mimochodom pre všetky matky, ktoré s neuveriteľnou dávkou "ohladuplnosti" tvrdia, že ulice, reštaurácie, galérie, MHD ... patria im, a kašlú na to čo si o nich myslia okoloidúci, odkazujem že tie ulice ..., patria aj tým okoloidúcim. Viete si vôbec predstaviť čo pri pohľade na vás musí prežívať žena, ktorá nemôže mať deti.