Myslím, že udržať manželstvo len preto že je tam aj dieťa nie je práve najšťastnejšie riešenie. Moja mama sa toho držala ... až sa to po nejakom čase (17 rokov) vydržať nedalo a deti - nedeti došlo k rozvodu.
Rodinu nechápem ako inštitúciu ktorej najdôležitejšou úlohou je vytvárať zázemie pre deti - ale ako vzťah v ktorom sú si všetky strany (vrátane detí) rovnocenné a nehrá sa v prospech toho či onoho.

S manželom sa poznáme 11 rokov (z toho 9 manželíme) a môžem povedať, že rozhodne nie je typ aký opísala Monty v článku. Každý máme svoje koníčky a nejaké tie spoločné takže sa ani nie je kedy nudiť. Niektoré aktivity vymyslí on, iné ja, ďalšie sú zasa spoločným dielkom. Ale keď niečo chcem dám mu najavo, že o toto mám záujem, toto by ma potešilo. Kto nič nepovie tomu ťažko niekto porozumie. Nikto nemusí hádať čo by ten druhý chcel, o čo má záujem.
Myslím si že som dosť nezávislá (určite nie som puťka domáca, alebo naopak totálne nezávislá superžena), ale svojho manžela svojím spôsobom potrebujem stále. A som hrdá, že o ňom môžem povedať že je to človek vedľa ktorého chcem večer zaspávať a ráno sa budiť...

Monty tak často zdôrazňuje svoju nezávislosť - citovú aj finančnú ...
ALE -keď teda od nikoho nechce nič prečo stále reptá a sťažuje sa?