Plne súhlasím, dieťa potrebuje aj ďalšie osoby /okrem rodičov/ vo svojom živote o ktoré sa môže oprieť. Ak sú to starý rodičia čo môže byť lepšie. Najlepšie spomienky z môjho detstva sú spojené práve s babkou a dedkom. Doteraz si pamätám ako ma deduško vyťahoval z potoka držiac ma za košielku. Mne vtedy trojročnej pripadal ako obor /mal síce cez 2 metry/ , ktorý ma zachránil z rozvodnenej rieky aj keď v potoku bolo sotva 10 cm vody. A chodiť s babkou hrabať seno alebo zbierať bylinky na môj kašeľ - no super. A večer počúvať z rozhlasu Osmijanka alebo s otvorenou pusou sledovať príbehy "Troch mušketierov" či "Mastičkára". Pre mňa to boli tie najnapínavejšie rozprávky na svete. Možno v tých časoch sa vo mne zakorenila túžba po knihách a ich príbehoch.
Dnes, keď sledujem, vlastné dieťa ako sa hrá s mojou svokrou a svojou babičkou, ako spolu výskajú a prekárajú sa, taký malý zelený škriatok žiarlivosti ma trochu popichne, ale keď Viki ku mne obráti svoju spokojnú a šťastnú tváričku a natiahne rúčky aj ku mne, viem že je všetko v najlepšom poriadku. Nič nie je dôležitejšie ako jej spokojnosť a ja som vtedy vďačná osudu, že ešte stále má tak super babičku.