Moja staršia dcéra sa volá Simona. Je už tretiačka na ZŠ. Vyberali sme meno, ktoré sa nedá povedať škaredo a mysleli sme si, že sme také našli. Aké bolo naše prekvapenie, keď trojročný synovec po oznámení o narodení Simonky každému referoval, že máme bábo "siloNku",nemyslel to zle, ale "simonka" mu nič nehovorilo a "silonka" mu bolo jasné:-))))))

Malú sme ale od malička viedli k tomu, že má nádherné meno a je jedno, ako jej kto povie, dôležité je, ako to ten človek myslí,a že väčšinou každý dobre.Po narodení sme jej hovorili hlavne "žaburka, babulka, bobeček, drobeček" a keď už menom, tak "SIMONA"-aby to nepovažovala za "prísne oslovenie";o)

Dnes jej každý hovorí inak a ona má rada všetky obmeny svojho mena, každú berie v pohode.
Bežné oslovenia sú pre ňu: Simona, Simča, Simuš, Sima, Simi, Simoneta, Sini minis, Simono kimono... no a na tých posledných sa dobre baví:-))))